Únor 2008

s parou medzi vinohrady

29. února 2008 v 13:45 | fobbi |  Česká Republika
Výročí zahájení provozu na dvou jihomoravských tratích bylo 13. října důvodem pro výjezd Rosničky 464.202. Oslavy ale přinesly ještě jeden vedlejší produkt, aby se akce uskutečnila, projel zvláštní parní vlak dokonce i dráhu, kde provoz skončil již před bezmála třemi lety. Mezi cestujícími byli i aktéři turistického pochodu, respektive toulek za burčákem. A nechyběli ani lidé z VLAKY.NET.
Já si v tomto okamžiku usnadním situaci použitím textu z tisku, abych jej posléze doplnil několika dalšími informacemi.
Mutěnice a další obce na jihu Moravy mají za sebou neskutečnou invazi návštěvníků. Sobotní Pochod slováckými vinohrady a oslavy výročí zahájení provozu na dvou železničních tratích posunuly region do centra pozornosti turistů.
Značný počet lidí přijal pozvání organizátorů turistického pochodu a vyrazil na pěší toulky mezi vinicemi. Na kraji Dubňan a postupně i na dalších místech mohli potkat historický vlak s parní lokomotivou. Na cestu se z Brna vydala, aby připomněla výročí zahájení provozu na dvou tratích. Pravda, akci provázely problémy, vlak již na počátku získal čtyřicetiminutové zpoždění. "Měli jsme na úvodu nějaké problémy, nebrzdil tam jeden vůz, takže byla nutná oprava," vysvětlil zpoždění vlaku při odjezdu z Brna jeden z členů posádky parní lokomotivy. Lidé ale brali potíže s úsměvem, vždyť nespěchali do práce, ale rozhodli se věnovat víkend svezení se starým vlakem. "Jsem příjemně překvapen, z Brna s námi vyjelo více než tři sta cestujících a na cestu do Zaječí jsme měli v Hodoníně 570 cestujících," pochvaloval si zájem lidí o svezení Libor Konečný z brněnského ředitelství Českých drah. "Musel jsem vzít vnuka. Přeci jen jsem také dědeček. Ale uvědomil jsem si, že jsme měli přeci jen jako obec uvítat vlak alespoň tak, jako před deseti lety při výročí sta let provozu," uvedl prezident Svobodné spolkové republiky Kraví hora, recesistického státu vinařů z Bořetic, Václav Petrásek.
Soupravou starých vozů procházeli průvodčí v rovněž historických uniformách. Jeden z nich se od ostatních lišil. Ne uniformou, ale jazykem. Ján Zádorožný z Košic našel zálibu v historických uniformách. Když navázal kontakt s partou podobně naladěných lidí z jihu Moravy a neváhal přijet z velké dálky, aby pomohl dotvořit historickou atmosféru jízdy.
Důvodem pro jízdu parního vlaku bylo výročí 120 let od zahájení provozu na trati z Brna do Kyjova. O deset let mladší je dráha mezi Zaječím a Hodonínem. Paradoxem ale je, že aby se mohla jízda vlaku podle připraveného scénáře uskutečnit, musela souprava projet mezi oběma železnicemi spojovací úsek z Kyjova do Mutěnic. Na tom by nebylo nic neobvyklé, kdyby se nejednalo o trať, kde byl před několika lety zastaven provoz.
Toliko zpráva z tisku a teď zase jinak. Ráno nevěstilo nic dobrého, déšť a zima mi velely k návratu do postele, ale překonal jsem to a vyrazil na cestu. V Bučovicích jsem v silném větru čekal na vlak, který si nakonec přivezl téměř hodinové zpoždění a já nic kloudného nevyfotil. Pak to bylo ve znamení stíhání vlaku, který se usilovně snažil zkrátit zpoždění. Vezl si je již z Brna, kde se o pto postaraly problémy s jedním vozem, který si postavil hlavu a odmítal brzdit. Byly problémy vůbec soupravu nafoukat. K focení jsem se tedy pořádně dostal až na trati z Kyjova do Mutěnic, kde, jistě i s ohledem na vlakům odvyklé řidiče, souprava přejížděla přejezdy minimální rychlostí. Takže teprve potom se dalo něco ulovit.
Jako bonus a příjemný bonus bylo pro mě setkání nejen se známými tvářemi od páry a průvodčími z party Marka Říhy, ale i šok při zjištění, že mezi nimi nechybí ani nám dobře známý tercik. Inu, před nějakým časem jsem mu pomohl ke kontaktu s nimi a výsledek se dostavil. Tercik rozšířil oblast své působnosti o moravské země. Tak jsem jej hned zdokumentoval.
Tak, snad ještě nahlédnete do přiložené fotogalerie, kde jsou opět snímky, pořízené přirozenou cestou bez klonování, atd. Zachycují reálnou přírodu a nejsou ani doostřované. Prostě natural foto.

S lokomotívou z čiech až do Belehradu

29. února 2008 v 13:43 Česká Republika
Velice často prohlížím různé železniční stránky na internetu, ale nikde jsem neviděl ani zmínku o lokomotivách řady 709.4 respektive o jejich modifikaci pro Srbské železnice, kam bylo dodáno 12 kusů. Jejich přeprava probíhala postupně po dvojicích od 16.12. 2005 do 24.4.2006 vždy tak, že jely 621.101 + 102 a podobně. 621.111 byla přepravena v říjnu 2006 a 621.112 v listopadu 2006.

Jedná se o malé 2-nápravové motorové lokomotivy, vybavené motory Caterpilar o výkonu 392 KW, s elektrickým přenosem výkonu. Lokomotivy byli montovány s pomocí subdodávek z holdingu tehdejšího ČMKS v České Třebové. Jsou určeny pro posun se soupravami v osobních nádražích, ale také pro přísun souprav na spádoviště a podobně. Oproti dřívějším 708, vyráběným kdysi dávno v ČKD, jsou vybaveny moderními úspornými motory, elektronikou, diagnostikou, elektricky ovládanými brzdami, EDB, zajišťovací střadačovou brzdou a pod. Pokud někdo bude mít zájem o technické údaje na stránkách firmy CZ LOKO, dříve ČMKS, určitě najde mnoho zajímavostí. Já bych se chtěl podělit i pár fotografiemi o zážitky z přepravy těchto lokomotiv na trase Česká Třebová - Bělehrad, kde byly lokomotivy předávány servisem firmy.
24.9.2005 - ČMKS Česká Třebová: prototyp 709.401 © Tomeš
Přeprava probíhala podle předpisů ČD, na základě instradačních depeší po trase Česká Třebová - Brno - Břeclav - Bratislava východ - Štúrovo - Budapest - Ferencváros - Kelebia - Subotica - Novi Sad - Bělehrad - depo Makiš. Přeprava byla na vlacích o rychlosti 80 km/hod.s průvodcem, vypnutou průběžnou brzdou atd. Zajímavosti z přeprav a fotografie jsou namixovány ze všech jízd, protože se jezdilo v různých trasách, v různou denní a noční dobu. Z České Třebové jsme pravidelně jezdili na vlacích 47 721-2x, 47 723-2x, 47 727-2x relace Bratislava východ. Po odjezdu následoval vždy pravidelný posun v Brně na "Majlontu" a zhruba po 60 min. a přepřahu z lokomotiv řady 363 na řadu 230 příp. 240 pak odjezd směr Břeclav - Kúty. Až potud šlo vždy vše hladce.
16.11.2005 - cestou: 621.101+102 © Tomeš
V Kútech odbavení, pokud nám nesebrali vlakovou lokomotivu, nebo nebyl nepořádek v papírech jako při první jízdě, tak jsme po 2 hodinách odjížděli směr Bratislava. Tento úsek jsme zvládali v průměru za 7 - 7,5 hodiny. Prvním úhelným kamenem naší cesty, i jak jsme později zjistili, se stala Bratislava východ. Záleželo totiž na tom, jaká relace směr Štúrovo byla momentálně k dispozici a kolik jí bylo. Ideální stav byl, pokud byl k dispozici vlak 45 513 - Štúrovo, což byl základ pro Budapest - Ferencváros. Potom se podařilo z Bratislavy odjet i za 3 hodiny. Pokud nám výpravčí a Cargo Slovakia přálo, potom z toho byly 67 551-5, Nové Zámky s posunem v Trnovci a Galantě a taky až 17 hodin pobytu v Nových Zámcích.
6.1.2006 - Nové Zámky: 621.103+104 © Bednář
Skončili jsme v Nových Zámcích, kde se velice často rozhodovalo o našem dalším osudu - rozuměj výhledu na délku cesty. Čekalo nás Štúrovo, stanice kde se provádí odbavení pouze v denních směnách, kde veškeré práce směrem do Maďarska provádí personál MÁV, vlaky zapřahají maďarské lokomotivy V43, nebo V63, pro úsek do Budapesti. Pokud jsme přijeli po 15.hodině, neměli jsme ani při sebevětší náhodě šanci odjet. Takže čekání v délce 15 a více hodin, nebylo žádnou zvláštností. Rekord byl 14.- 15.3.- 47 hodin. V Maďarsku byl svátek. Po příjezdu na Ferencváros nastal obrovský problém v domluvě, což se dalo čekat,ale pokud se k tomu přidala ztráta vlakové dokumentace, bylo na problémy zaděláno. Zde je nutno podotknout, že všude, Slovenskem počínaje až po Bělehrad jsme se nesetkali s neochotou, ale více se projevoval takový ten "balkánský" klid.
14.3.2006 - Subotica: 441 418+621.107+108 před odjezdem do N.Sadu © Bednář
Samotná přeprava mezi Budapeští a Kelebií probíhala na vlacích rychlejšího "šoupáku", kdy se pravidelně ve 2-3 stanicích, Kunszentmiklos-Tass, Kiskunhalas a Kelebia šibovalo, přeřazovala se zátěž a vytvářely se vlaky až o váze 2900 t a délce 900 m. Vzhledem k tomu, že prakticky celý úsek je jednokolejný, a k obrovskému množství zátěže je to celkem pochopitelné. V Kelebii je naprosto běžné, že vedle sebe stálo 6 - 7 vlaků směr Balkán a čekalo se na příjezd vlaku z opačného směru a pak jsme s napětím sledovali kam se ty výhybky točí. Čekání bylo většinou 9 - 13 hodin. A poté nastal ten dlouho očekávaný okamžik a po asi 5 kilometrech jízdy jsme přejeli hranice Srbska a vstoupili na Balkán.
14.3.2006 - Bělehrad - Topčider: 441.703, blíží se cíl © Bednář
V Subotici nám už bylo dobře, tam jsme se bez problémů domluvili. Horší už bylo se odtud v rozumném čase dostat. Po zastavení v osobním nádraží jsme nejdříve museli absolvovat radovánky s policií, nezbytné razítko, potom, asi po 2.hodinách jsme byli většinou ",půlkenedym" přetaženi do ranžíru. Zde na kolejišti, svojí kvalitou odpovídající kolejišti opuštěné vlečky u nás, se provádějí veškeré řadící práce vlaků směr Bělehrad a dále na jih. Zde jsme byli svědky, při kterési z dalších jízd, kvality lokomotivy 621.102, která v té době byla zařazena na posunu v Subotici. Přestavila vlak, na kterém jsme byli zařazeni do Bělehradu, o váze 2180 t. Sice rychlostí chůze a prakticky po rovině, ale... Kdybych toho nebyl svědkem, neuvěřím. Po všech peripetiích, které jsme vždy někdy lépe, někdy hůře snášeli, jsme se úrodnou Vojvodinou vydali na posledních asi 200 km.
21.12.2005 - Bělehrad-Makiš: 621.101+102 - a to je závěr cesty © Bednář
V cestě nám však ještě ležel Novi Sad, kde se vždy, někdy i několika hodinovým čekáním na jinou lokomotivu, prováděla předevakuační příprava. Ono je potřeba si uvědomit, že z Bělehradu jedou pouze 2 rychlíky za 24 hodin, propást některý kvůli nepřipravenosti by bylo škoda. U jedné z jízd se nás pokusil v Novém Sadu nabourat srbský strojvedoucí, který v noci,bez osvětlení a pozpátku objížděl vlak, který přivezl. Odnesli to 2 čtyřosáky a do nás se,,netrefil" asi o 3 vozy. Potom už nás čekal známý most před Dunaj, 11. ze 13 tunelů v celém úseku, pár stanic a Bělehrad. Ten se prakticky celý objíždí, depo je od Bělehradu na jih, asi 10 km. Odstavení lokomotivy, kterou předává servis výrobce je posledním úkolem, který nás čeká. Lokomotivy jsou nasazeny v Bělehradě, Rumě, Subotici, snad i Niši a Kraljevu. To vše se mohlo za rok změnit. Ještě poznámka na závěr. V Subotici nám kolegové strojvedoucí řekli i jejich přezdívku. Tak ať dobře slouží "žlutý krokodýl".

čo nového na hradeckom nástupišti

29. února 2008 v 13:42 | fobbi |  Česká Republika
Další pokračování mého nepravidelného zpravodajství z provozu v žst. Hradec Králové hl.n. a na okolních tratích bude tentokrát textem a zejména obrázky pojednávat o už zaběhnutých změnách, které přinesl GVD 2007/2008 (i když nedlouho před jeho první změnou), i o pár zajímavostech, které jsem při těch pár posledních návštěvách hlavního nádraží svého sídelního města zaznamenal.

Když jsem před necelým rokem psal první článek tohoto tehdy ještě neplánovaného seriálu, postěžoval jsem si na zmizení celé jedné řady lokomotiv závislé trakce z osobní dopravy a konstatoval příchod vozidel před tím u nás nevídaných do trakce nezávislé. Dnes bych mohl začít úplně ve stejném duchu. Jestliže tehdy jsem želel "hrbatých" řady 130 a vítal řídicí vozy řady 954, tentokrát bych mohl lkát nad vymizením (naštěstí jen lokálním) "banánů" řady 150 a radovat se nad nasazováním řídicích vozů řady 954.2. I když ubylo toho a přibylo ještě o něco více, takže trochu po pořádku:
09.02.2008 - Hradec Králové hl.n.: 754.061-0 odstupuje z R 650 Trutnov hl.n. - Praha-Vršovice © PhDr. Zbyněk Zlinský
Z turnusovaných výkonů vršovické řady 150 vymizelo její nasazení na "tranzitujících" a v metropoli východních Čech trakci měnících rychlících v úseku mezi Prahou a Hradcem Králové, tedy na rameni Praha - Trutnov či Praha - Letohrad. Ty teď vozí českotřebovské "peršingy" 163, které mají na starosti také pražské rychlíky vyjíždějící z Hradce Králové a zase se sem vracející. Nic ale není bez výjimek - na rychlíku R 969 Praha-Vršovice (21:59) > Hradec Králové hl.n. (23:49) by se podle oběhů měl objevit vršovický "rychlý peršing" 162 a všeobecně občas hrozí přece jen výjimečné nasazení "banánu" 150 (popř. jiné "exotické" lokomotivy) na kterémkoliv z těchto vlaků.
09.02.2008 - Hradec Králové hl.n.: 163.071-4 v čele R 1952 /956 Letohrad - Praha-Vršovice © PhDr. Zbyněk Zlinský
Takový případ jsem čirou náhodou zažil onoho uplakaně mlhavého rána dne 13. února. Ke svému velkému štěstí - v onen údajně nešťastný den. Ten se ovšem naopak jako reálně nešťastný jevil asi příslušným pracovníkům, kteří museli nahradit zřejmě porouchanou turnusovanou lokomotivu, a zcela určitě pak strojvedoucímu onoho "banánu", jemuž se v Hradci Králové podařilo projet návěstidlo a dostat se tak do dispečerského hlášení. Tam jsem aspoň tuto zmínku našel druhého dne při (marném) pátrání po tom, co se přihodilo původnímu stroji.
13.02.2008 - Hradec Králové hl.n.: 150.009-9 mimořádně v čele zpožděného R 651 Praha-Vršovice - Trutnov hl.n. © PhDr. Zbyněk Zlinský
Máme-li zůstat u rychlíků, pak můžeme konstatovat, že královéhradeckým hlavním nádražím nadále projíždějí "ostře sledované vlaky" v podobě 843 + 2x 043 a dvouhodinovém taktu mezi Pardubicemi a Libercem a rychlíky do Prahy a zpět (včetně ovšem oněch "tranzitních") si udržely takt hodinový. Naopak do propadliště dějin zapadlo přímé rychlíkové spojení do Brna (které určitě smysl mělo) i dále do Olomouce a Jeseníku (které bylo v té trase naopak zhola nesmyslné). Takže minulosti patří také byť jen teoretická možnost, že by se na našem nádraží objevila "modrá" mašina v čele pravidelného vlaku. Z minulého GVD nebyl převzat také další poněkud neobvyklý vlak - ranní Os/R Hradec Králové - Pardubice - Bohumín, jezdící v pracovní dny.
12.02.2008 - Hradec Králové hl.n.: 843.014-2 přijíždí v čele R 984 Pardubice hl.n. - Liberec © PhDr. Zbyněk Zlinský
Pokud jde o elektrické lokomotivy, dá se konstatovat, že provoz na královéhradeckém nádraží podlehl další vlně "unifikace" a jeví se býti poněkud nudným: všude samá stejná hranatá krabice (ovšem v jednom případě též nikoliv zelená). Jedinou výjimku tvoří občas sem zabloudivší "hrbatá" řady 130 s nákladním vlakem a občas i nějaká ta "uhelka" 121 - 123, na kterou jsem ale v poslední době moc štěstí neměl. A neměl bych zapomínat ještě na další možné oživení v podobě řady 111 s manipulačním vlakem.
09.02.2008 - Hradec Králové hl.n.: 163.030-0 v čele Os 5651 Hradec Králové hl.n. - Pardubice hl.n. © PhDr. Zbyněk Zlinský
Nicméně v elektrické trakci přece jen přibylo vozidlo, které se v Hradci Králové v minulém GVD neobjevovalo. Na dvou párech dopoledních osobních vlaků mezi oběma východočeskými krajskými městy je nasazován v tiskových zprávách opěvovaný vrchol příměstské dopravy Českých drah, tedy elektrická jednotka řady 471 CityEelefant. "Ešusy" (tehdy totiž ono vznešené jméno ještě neměly) sem zajížděly naposledy před rokem a dokonce ve dvojici - ale ze "zištných důvodů": jezdily na místní myčku. Ovšem na noc a tedy v nefotitelné době.
13.02.2008 - Hradec Králové hl.n.: 471.008-3 jako Os 5646 Pardubice hl.n. - Hradec Králové hl.n. © PhDr. Zbyněk Zlinský
Zkrátka do Hradce Králové zavítal luxus první třídy v osobních vlacích. Dokonce nejen v oné podobě "ešusovité" a tedy trakčně závislé. Druhým podobně mediálně opěvaným vozidlem, které se tu vyskytuje, je řídicí vůz řady 954.2 s oddílem první třídy. O těchto vozech jsem zde psal nedávno v jiné souvislosti, tak jen připomenu, že se vyskytují na rozmanitých spojích východočeských tratí v podobě jakési putovní výstavky. Jak jinak totiž chápat třeba nasazení dvojice 854 + 954.2 na trase Trutnov - Jaroměř - Hradec Králové - Pardubice - Hradec Králové - Turnov, když úsek Jaroměř - Pardubice jede na postrku motorového rychlíku Liberec - Pardubice a zpět se vydá do Hradce Králové pro změnu na postrku klasického závislého osobáku do Chocně?
12.02.2008 - Hradec Králové hl.n.: 954.201-0 + 854.213-6 místo pokračování v oběhu čeká na další výkon © PhDr. Zbyněk Zlinský
Někdy se ovšem tato skvělá trasa přeruší, což jsem zaznamenal pro změnu 12. února, kdy dvojice 854 + 954.2 z Hradce Králové do Turnova nepokračovala a přesedalo se (či spíš přebíhalo z 1. na 3. nástupiště) do jiného pokrokového vozidla ČD, zajisté populární Regionovy. Domníval jsem se, že ke změně (za niž se ovšem staniční rozhlas omlouval či na ni přinejmenším opakovaně upozorňoval) došlo v důsledku nějaké poruchy, avšak turnusovaná dvojice neodjela do depa, jak jsem čekal, nýbrž v poklidu se přesunula nádražím a pak jen odpočívala v kolejišti před svým dalším nasazením.
15.02.2008 - Hradec Králové hl.n.: 714.217-7 + 010.131-1 + 012.751-4 přijíždí jako Os 5507 Turnov - Hradec Králové hl.n. © PhDr. Zbyněk Zlinský
Když jsem se takto velice vtipně přenesl k motorovým vozům a jediné nezadrátované trati, která vychází z královéhradeckého hlavního nádraží, mohu se věnovat této oblasti provozu. Mám na mysli trať 041 Hradec Králové - Jičín - Turnov, na níž blahé paměti kralovaly "hydry" 852/853 průběžně nahrazované modernizovanými "katry" 854. Ty tu ostatně jezdí dodnes, i když v menší míře, protože jsou vytlačovány Regionovami 814+914, jichž má místní provozní pracoviště PS Pardubice (sic!) k dispozici už pět. Tu pátou, inventárního čísla 038 jsem ostatně potkal poprvé až při kompletování podkladů pro tento report. Také jsem ji (na rozdíl od jejích starších sester) nijak nenaháněl věren zásadě "kdo si počká, ten se dočká". Kromě těchto vozidel se na trati nově pohybují i (relativně) klasické soupravy přípojných vozů 010/012 v čele s "veselou krávou" 714. Jejich pasažéři asi rádi uvítají změnu v podobě další jinak haněné Regionovy.
12.02.2008 - Hradec Králové hl.n.: 814.038-6/914.038-5 od Os 5503 z Turnova odjíždí do depa a 471.026-5 jako Os 5651 do Pardubic © PhDr. Zbyněk Zlinský
Na ostatních tratích obsluhovaných (také) vozidly nezávislé trakce k viditelným změnám v nasazení vozidel v osobní dopravě nedošlo. Rychlíky (resp. spěšné vlaky) od Trutnova či Letohradu a zase zpět vozí (už jen) trutnovské lokomotivy řady 754 popř. 750. Pokud jde o dopravu nákladní, v čele vlaků jsou k vidění kromě už zmíněných lokomotiv elektrických především stroje řady 730, které zjevně nahradily před tím zde nejběžnější řadu 742. Ta už ostatně není v Hradci Králové k vidění ani na posunu či osobních vlacích. Tedy alespoň podle mých (nepříliš bohatých) zkušeností a spíš jen letmém nahlédnutí do oběhů. Pokud se mýlím (tady či jinde), pak uvítám jakoukoliv poznámku laskavého čtenáře vedoucí k nápravě mých bludů.
09.02.2008 - Hradec Králové hl.n.: 730.010-6 s manipulačním vlakem (a logy ČD Cargo) © PhDr. Zbyněk Zlinský
K jistým změnám došlo v dopravě v noční době, kdy byly zavedeny popůlnoční sobotní a nedělní osobní vlaky v podobě klasické soupravy z Hradce Králové do Jaroměře a Týniště nad Orlicí. Škoda jen, že se neobjevily další noční spoje z Hradce k hlavnímu tahu a naopak; řada dálkových spojů, které jezdí přes Pardubice je tak nadále pro našince nedosažitelná (tedy bez nepřijatelně dlouhého pobytu ve městě perníku a hokeje). Zachován je jen každodenní noční párový "flamendrák" do Pardubic a zpět. Novinkou vyvolanou boomem automobilového průmyslu je velice ranní spoj do Solnice, který má i svůj pozdně večerní párový protějšek. Poslední čtyři jmenované vlaky jsou vedeny "orchestriony" řady 810, které jinak na Hradecku nejezdí.
12.02.2008 - Hradec Králové hl.n.: T 239.1001 (709.501-1) Čepro a 730.009-8 ČDC při posunu © PhDr. Zbyněk Zlinský
Tolik tedy k hlavním změnám, které lze od loňského prosince zaznamenat v provozu především osobní dopravy v žst. Hradec Králové hl.n. Že se zde dají občas vidět i vozidla v textu neuvedená, to poznáte nejlépe z obrázků, které ostatně asi mají (pro nikoliv zanedbatelnou část návštěvníků našich stránek) stejně větší výpovědní hodnotu než mé graficky vyvedené plkání.
15.02.2008 - Hradec Králové hl.n.: 754.050-3 přiváží R 652 Trutnov hl.n.- Praha-Vršovice © PhDr. Zbyněk Zlinský
A aby v galerii nebyla jen samá mašinka, přidal jsem i pár obrázků z nádraží jako takového. Moc zajímavé asi nejsou - největší převratnosti se dějí před nádražní budovou, ale o tom vám přináším zvěsti v samostatném seriálu (který doufám už brzo skončí a stavba terminálu osobní dopravy bude konečně dopatlána do finální podoby).

Stretnutie v Topoľčanoch

29. února 2008 v 13:41 | fobbi |  Aktuality
Ten česko-slovenský titulek není náhodný a ani jeho první část není bez významu. Je to parafráze na název filmu, v němž osm režisérů zachycuje svýma očima (či spíše svou kamerou) stejnou událost. V našem případě nejde sice o olympiádu a osm tvůrců, nýbrž jen o setkání dvou přátel mašinek, nicméně mne nenapadl jiný případnější kadlub, jímž bych zformoval jejich svébytné příspěvky ve dvou bratrských jazycích, leč o tomtéž dění. (-zz-)

Očima Karla Furiše:

Je to pár týdnů co jsem se domlouval o návštěvě Topoľčan . Mám konečně volno a tak příjímám pozvání od našeho člena Vlaky.net klubu s nickem A-jeto (Ľudovíta Vaneka). Usedám do nočního R 423 Cassovia a odjíždím směr Žilina. Po přestupu na R 614 Zemplín odjíždím do Trenčína.
19.2.2008 - Topoľčany: pohled na stanici - 813 009 © Karel Furiš
V Trenčíně mám asi hodinu čas na přestup. Nádraží je tak málo osvětlené že nepořizuji skoro žádné noční snímky. Vyfotím pouze osvětlený hrad nedaleko od Trenčína teda od stanice. Přistavují soupravu do Topolčan a já jdu do motorového vozu, cestou cvaknu přelepený vůz na 3. třídu - asi nějaký recesista. Po příjezdu do Topolčan mě už vítá Ludvík.
19.2.2008 - Topoľčany: návštěva bývalého depa © Karel Furiš
Celodenní program měl pro mne nachystán skvěle, počasí nám přálo, a tak jsme vyrazili na prohlídku města a pak už jen vlak a vlaky. Chtěl bych mému hostiteli velice poděkovat za příjemně strávený den v Topolčanech a Prievidzi.

Očami Ľudovíta Vaneka

Po dlho plánovanom a viackrát odloženom stretnutí 19.02.2008 nastal deň ˝D˝ . V zamračené utorkové ráno som sa musel vystrojiť na železničnú stanicu v Topoľčanoch, aby som privítal na návštevu priateľa a kamaráta v jednej osobe Karla Furiša. Pýtate sa prečo to tu píšem? Áno preto, lebo Karel je fajn človek a väčšina ľudí tu pozná jeho pekné fotky, ktorými zásobuje túto stránku a dosť ľudí ho pozná i osobne.
19.2.2008 - Topoľčany: motor ktorým prichádza Karel do Topoľčian © Ľudovít Vanek
Ja som tiež mal tú česť ho poznať osobne na GP 2007 . Vtedy som sa ho pýtal, že kedy konečne ma príde navštíviť do môjho rodného mesta. Odpoveď bola "neboj. niekedy nám to vyjde". A som rád, že to aj vyšlo a mohol si prejsť aj časť trate 140.

Výprava za gorilami na čechy

29. února 2008 v 13:39 | fobbi |  Česká Republika
Aby bola moja cesta z Košíc do Prahy zaujímavejšia, tam som sa vybral cez Bratislavu. Z Košíc do Bratislavy som išiel rýchlikom 612 Váh z odchodom o 16.24. Do Bratislavy sme dorazili včas a tak som mal nejakých 45 minút času na hlavnej stanci. Táto stanica je hroznom stave. Ešte sa tu o tom asi nepísalo, ale je špinavá a neútulná. Silne znečistená od holubov ale aj ľudí a vyzerá pri niektorých pohľadoch dosť schátralo.
Dostať sa v neskorších večerných hodinách na konečnú električiek chce odvahu hlavne, keď je človek sám. Ale rozoberať Bratislavskú hlavnú stanicu (ktorá by samozrejme mala byť vizitkou hlavného mesta) tu nebudem, nakoľko to bola len moja "medzistanica." Stihol som odfotiť "princeznú" na čele osobného vlaku do Kútov.
Netrpezlivo som čakal, ktorá z goríl bude na čele môjho rýchlika 374 Pannonia. Nakoniec som sa dočkal a na čelo sa zaradila 350.019.
Medzitým ešte v stanici zastavil vlak EN Galileo Galilei na čele s "Aristokratkou" 350.001, ktorý po pár minútach pokračoval ďalej po svojej trase. Moja cesta Pannoniou bola bez akýchkoľvek problémov a čo môže byť zaujímavé, v ležadlovom vozni som až do Prahy bol úplne sám :-). Rýchlik 374 je jediným výkonom lokomotív radu 350 na trati cez Tišňov a Žďár nad Sázavou.
Môj prvý výlet za gorilami bol na stanicu Praha - Holešovice, kde sa vyskytujú asi najčastejšie. Našiel som tam 350.011 čakajúcu na EC Hungaria
EC Hungaria prichádza na čele s "bastardom" a vedľa už čaká "gorila", ktorá vlak dovezie až do Budapešti
Neskôr prišiel vlak EC Jan Jesenius na čele s 350.003, ktorá tu bola vymenená za "bastarda" a čakala na svoj obratový vlak späť smerom na Slovensko
Nasledovala krátka návšteva na Masarykovom nádraží, kde síce gorily nechodia, ale aspoň som tu zastihol súpravu 471 CITY ELEFANT. Tieto súpravy jazdia spravidla na osobných vlakoch smerom na Pardubice.
Večer som sa vybral na hlavní nádraží. Akurát dorazil vlak EC Jaroslav Hašek s 350.017, ktorá bola potom zaradená na nočný R 375.
Z dôvodu rozsiahlej rekonštrukcie je väčšina vlakov vedená cez nádraží Vršovice. Nástupištia 3 a 4 už prakticky neexistujú, z troch podchodov je plne funkčný iba jeden (ľavý). Druhý (stredný) je úplne uzavretý a tretí (pravý) je možné použiť iba na príchod k nástupištiam 1 a 2. Plne funkčné sú iba nástupišťa 5-7. Jedine z nich je možné dostať sa obidvoma smermi. Z nástupišťa 2 sa dá dostať už iba smerom na Vršovice a to z obidvoch koľají. Z dôvodu nedostatku koľají sú vlaky niekedy pristavované iba pár minút pred odchodom, čomu nasvedčovala aj moja cesta späť vlakom EC Košičan. Odchod má o 11.06 a bol pristavený iba cca 10 minút pred odchodom. Na čele mal krásavca s reklamov na IC. Bol to "banán" 151.001, ktorý opäť raz zavítal na Slovensko. V galérii sú aj iné fotky aby sa nepovedalo, že som sa venoval iba "gorilám" :-

Zmena cestovného poriadku od 03.marca.2008

29. února 2008 v 13:38 | fobbi |  Aktuality
V pondelok 3. marca 2008 začína platiť 1. zmena cestovného poriadku vlakov osobnej dopravy. Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (ZSSK) pridáva 6 nových vlakov a ďalšie 2 budú mať v porovnaní so súčasným cestovným poriadkom predĺžené trasy.
Bratislava - Kúty (trať č. 110)
V pracovných dňoch bude jazdiť nový pár zrýchlených vlakov (Zr) na trase Bratislava - Kúty, a to:
  • Zr 1300 Bratislava hl. st. (odchod o 16.03 h) - Kúty (príchod o 17.02 h), vlak zastavuje v železničných staniciach Malacky, Veľké Leváre, Závod, Moravský Ján
  • Zr 1301 Kúty (odchod o 5.29) - Bratislava hl. st. (príchod o 6.22 h), vlak zastavuje v železničných staniciach Moravský Ján, Závod, Veľké Leváre, Malacky.
Bratislava - Nové Mesto nad Váhom (trať č. 120)
  • nový osobný vlak 3059 bude jazdiť z Trnavy (odchod o 21.45 h) do Nového Mesta nad Váhom (príchod o 22.32 h). Vlak zastavuje v železničných staniciach: Brestovany, Leopoldov, Piešťany
  • zrýchlený osobný vlak 1735 Tirnavia bude zastavovať aj na železničnej zastávke Báhoň (odchod o 7.19 h)
Bratislava - Nové Zámky (trať č. 130)
  • osobné vlaky 4205 a 4219 budú zastavovať aj na železničnej zastávke Veľký Biel
Bratislava - Komárno (trať č. 131)
  • osobný vlak 4345 z Dunajskej Stredy (odchod o 16.40 h), ktorý premáva počas víkendov, bude zastavovať vo všetkých železničných staniciach a zastávkach v úseku Dunajská Streda - Komárno
  • osobný vlak 4360 z Komárna (odchod o 14.09 h) bude premávať len v pracovných dňoch
  • cez víkendy bude jazdiť nový osobný vlak 4348 z Komárna (odchod o 15.00) do Dunajskej Stredy (príchod o 16.11 h), a bude pokračovať až do Bratislavy hl. st. (príchod o 17.32 h)
Bratislava hl. st. - Bratislava Nové Mesto (trať č. 132)
  • osobný vlak 4348 z Bratislavy Nového Mesta (odchod o 17.24 h) bude mať predĺženú trasu až do Bratislavy hl. st. (príchod o 17.32 h)
Trnava - Galanta (trať č. 133)
  • v Galante bude nový prípoj od rýchlika 802 Urpín z Banskej Bystrice (príchod o 15.19 h) na osobný vlak 4574 do Trnavy (odchod o 15.23 h), ktorý jazdí v nedeľu a 22.-24.III., 30.VIII.-1.IX., 15.IX., 17.XI.
Leopoldov - Nitra (trať č. 141)
  • osobné vlaky 5111 a 5119 budú zastavovať aj v železničnej zastávke Andač.
Nové Zámky - Zvolen (trať č. 150)
  • osobný vlak 5802 zo Zlatých Moraviec (Šurany - odchod o 7.28 h) bude jazdiť až do železničnej stanice Nové Zámky (príchod o 7.40 h)
Zvolen - Košice (trať č. 160)
  • osobný vlak 6260 bude mať predĺženú trasu o úsek Plešivec (odchod o 4.42 h) - Tornaľa (príchod o 5.03 h). Vlak jazdí každý pondelok, a tiež 25.III., 2.,9.V., 2.,16.IX., 18.XI., nejde 24.III., 1.,15.IX., 17.IX.
Plešivec - Muráň (trať č. 165)
  • V Plešivci sa zlepší prípoj na zrýchlený vlak 1805 "Domica" (odchod o 21.04 h). Nový osobný vlak 6829 bude z Muráňa odchádzať o 19.52 h a do Plešivca prichádzať o 20.57 h. Vlak jazdí v nedeľu a 24.III., 1.,15.IX., 17.XI., a nejde 23.III., 31.VIII., 14.IX., 16.XI.
Zvolen - Vrútky (trať č. 170)
  • zrýchlený vlak 1845 "Rozsutec" bude zastavovať aj vo Vlkanovej (odchod o 21.29 h)
Banská Bystrica - Červená Skala (trať č. 172)
  • osobný vlak 7353 bude zastavovať aj na železničnej zastávke Bacúch (odchod o 9.09 h)
  • osobný vlak 7714 bude zastavovať aj na železničnej zastávke Bujakovo (odchod o 13.42 h)
Červená Skala - Margecany (trať č. 173)
  • osobný vlak 7756 v úseku Nálepkovo (odchod o 20.33 h) - Dobšinská Ľadová Jaskyňa (príchod o 21.14 h) nebude jazdiť v sobotu a 21.,23.III., 29.-31.VIII., 14.IX., 16.XI.
  • osobný vlak 7771 v úseku Dobšinská Ľadová Jaskyňa (odchod o 4.13 h)- Nálepkovo (príchod o 4.53 h) nebude jazdiť v nedeľu a 22.,24.III., 30.VIII.,1.,15.IX.,17.XI.
Košice - Plaveč (trať č. 188)
  • osobný vlak 8709 bude zastavovať aj v Haniske pri Prešove (odchod o 8.02 h) a Drienovskej Novej Vsi (odchod o 8.12 h)
    - osobné vlaky 8706 a 8742 budú zastavovať aj v Haniske pri Prešove (Os 8706 odchod o 8.21 h a Os 8742 odchod o 14.24 h)
Košice - Čierna nad Tisou (trať č. 190)
  • osobné vlaky 8807 a Os 8812 budú jazdiť denne
Lôžkový vozeň Praha - Banská Bystrica a späť pôjde až po Zvolen a už zo Zvolena
Dňom 3. marca 2008 bude lôžkový vozeň č. 379 vedený v smere Praha - Žilina - Banská Bystrica pokračovať v predĺženej trase vlakom (R225)/Zr 1847 až do Zvolena. V opačnom smere bude lôžkový vozeň č.379 vychádzať vlakom Zr 1846/(R 224) už zo Zvolena cez Banskú Bystricu a Žilinu do Prahy. Týmto dňom je možné zakúpiť si lôžkový lístok do vozňa č.379 už z alebo po železničnú stanicu Zvolen.

Tatry odolávali náletom kométy

25. února 2008 v 11:28 | fobbi |  Slovensko
Jeden horúci prázdninový mesiac je za nami. Veľa sa toho udialo na veľkej štreke no nemálo sme toho navystrájali - aj ako hovoria kamaráti spišiaci na "kozej dráhe"- môjmu srdcu veľmi blízkej TEŽ-ke. Preto Vám ponúkam malý pohľad k nám pod Tatry.
Hneď na začiatku mesiaca, teda 1.7, otvárala Kométa letnú sezónu vo Vysokých Tatrách. Po nutnej technickej príprave a ošetrení historickej súpravy sme ráno o 8.45h vyrazili do upršaných Tatier. Medzi stanicami Starý Smokovec a Tatranská Polianka sme si naplánovali štyri vyhliadkové jazdy. Nuž ale počasie bolo k nám neúprosné a skoro celý deň lialo ako z krhly. Súprava aj napriek tomu odviezla nemálo skalopevných cestujúcich, ktorí sa možno z nostalgie, či akéhosi žartu rozhodli vyskúšať jazdu v letniaku počas mohutného dažďa. Vlakový personál, ktorý sa striedal na letnom voze bol do nitky premočený, ale zážitok stál za to.
V stredu 26.7 sa Kométe zažiadalo znovu do Tatier, a tak sme jej prosbe museli vyhovieť. Veď mala na to aj dôvod. Sto rokov ubehlo od vtedy, čo sa vytýčila línia terajšej TEŽ-ky. Tentoraz nám vyšlo aj počasie a 9.27h sme odpískali odchod z Popradu. Nová pošta sa držala statočne. Obidva plné vozne s cestujúcimi "povláčila" najprv do Tatranskej Lomnice, a neskôr aj na Štrbské Pleso. Vďaka počasiu bol najväčší záujem samozrejme o letný voz, z ktorého všetci pozorovali neopísateľnú scenériu Lomnického a Slavkovského štítu, Bradavice, Gerlachu, Soliska a množstva ďalších zaujímavostí, ktoré naše veľhory ponúkajú ich návštevníkom.
Akcie sa končili s pozitívnym ohlasom u cestujúcej verejnosti. Mnohých však veľmi mrzelo, že historická električka nejazdí po Tatrách častejšie a pravidelne. Dokonca i množstvo cuzdincov menilo svoje turistické plány, len aby sa mohli s nami kúsok odviezť. Samozrejme treba poďakovať Železniciam Slovenskej republiky, ktoré podporujú takéto akcie, pretože bez ich pomoci je realizácia akejkoľvek jazdy historického vlaku pomerne finančne náročná a častokrát i nerealizovateľná

malá Slovenská odysea

25. února 2008 v 11:26 | fobbi |  Slovensko
Následující příspěvek si neklade za cíl filozofovat, kritizovat a radit, je pouze kolekcí postřehů a zážitků jednoho člověka s fotoaparátem a jako takový by měl být laskavým čtenářem vnímán.
Poté co akce stěhování mostu nad Dyjí a vzápětí jihomoravské povodně 2006, epizoda 2 zničily první týden mé letošní dovolené, staly se dny na přelomu července a srpna první příležitostí splnit si svůj sen o slovenském putování kolem kolejí. Poslední červencovou neděli jsem tak nasedl do auta, abych vyjel na první den šotovýpravy.
Ta začala poslední červencovou neděli přesunem na trase Břeclav - Trenčín - Žilina. Před Žilinou mě zaujala nedostavěná dálnice, která posloužila jako fotostanoviště. Maje z VLAKY.NET v paměti zprávu o konvoji z Polska, ladil jsem nedělní plán tak, abych byl ve správný čas na trase mezi Strečnem a cílovou stanicí Vrútky. V kulise neustálého dunění aut na silničním tahu jsem čekal u posledního tunelu na konvoj. Sice v jeho čele neměl být parní stroj, dým se měl skrývat ve stínů sběračů bobiny, ale i tak to byla pro mě výzva, udělat snímek. A zatímco čas běžel, trápil jsem své ESP, aby mi napovědělo, zda se příjezdu konvoje dočkám. Jenže ESP mlčelo jako zařezané a tak v obavě, abych tam neusnul navěky, nezbylo, než sáhnout po ESK a můj telefon zkazil siestu jednomu ctěnému členovi klubu. Po několika minutkách následovala promptní reakce, konvoj teprve opouští stanici Skalité. Zatímco mi hlavou letěla myšlenka, že ESP je k ničemu, pokud nefunguje ESK, bleskově jsem počítal. Výsledek? Konvoj pode mnou projede za nefotitelných podmínek, takže odjezd.
Zatímco jsem zdolával poslední kilometry k rodině, byl čas na malou bilanci. Přibyly první fotky a poznatek, že bez přátel a ochotných lidí je každý z nás nahraný.
Další den měl plánovanou mezihru na zastávce Dedinky. Vyrážím směr Diviaky - Banská Bystrica - Brezno - Červená skala - Dedinky. A jestliže jsem si večer předtím přečetl v novinách materiál o Romech, sbírajících borůvky v chráněných lokalitách Tater, netušil jsem, kolik jich cestou potkám. Slova o tom, že zásluhou sběračů se pak nedostává medvědům potravy a je jich proto tolik vidět v blízkosti obydlí, se mi vybavila při každém setkání s nimi, a nebylo jich málo. Začalo to už za Breznem a původně plánovanou zastávku v Telgártu jsem po setkání s několika skupinami, ochotných pro mé zastavení nejen ukázat své zboží, ale bezmála se vrhnout pod kola auta, nakonec ruším. Zastávkou jsou proto až Dedinky a já čekám na hřbitově nad vodou, až ze zatáčky vyjede Horehronec. Když ale čas pravidelného příjezdu dávno utekl a vlak stále nikde, znejistěl jsem. Sakra, je to jednokolejka, může se dít cokoliv. A na Stratené jsem potkal konvoj pracovního vlaku. Takže není náhodou výluka? A mé ESP mi odmítá cokoliv prozradit. Takže… opět telefon a opět ESK. Jen tak se dozvídám, že výluka není žádná, jen dlouho očekávaný vlak nabral asi čtyřicet minut zpoždění. Nakonec ale přeci jen přijel a já fotím. Bohužel, ne v kvalitě podle mých představ, a tak čekám ještě na osobní vlak v podobě sólo motoru.
Po focení v opravdu nádherném a romantickém prostředí se přesouvám zpět do civilizace. V Popradu se mám setkat s dalším vlakoneťáckým šílencem. Zásluhou GG-1 mám možnost nahlédnout do tajemných zákoutí depa. Smutný pohled na soustředění motorů řady 850 alespoň trochu kompenzuje zpráva, že snad uniknou šrotu a najdou nové využití. Žel, zřejmě ne na slovenských kolejích. No uvidíme, jak to vše dopadne. Když už se mé nohy a vše další kolébaly depem, nebylo možné obejít halu, kde nuceně odpočívá modrá chlouba 477.013. No tedy modrá… Na kotli převládal červený odstín základní barvy, neklamné znamení léčebného procesu ve prospěch zachování stroje. S tichou závistí mi proletěla hlavou čísla, jako například 475.1142, 354.1217, 498.106 a další, symbolizující vychladlé stroje s propadlými kotli. GG-1 si ještě našel čas na kus řeči u kávy a pak, zatímco on odcestoval za svými povinnostmi, já vyrazil zpět ke kolejím. Nedaleko Svitu jsem již před lety fotil, když jsem ale chtěl zastavit u druhého oblíbeného místa, déšť mé plány zhatil. Tak jsem se přesunul na Štrbu. Zatímco se počasí zase trochu uklidnilo, porozhlédl jsem se po místech na focení. Výsledkem bylo několik snímků v okolí zastávky Tatranská Štrba. Bohužel, počasí se mnou vykopalo válečnou sekyru a z tatranského panorama zbylo jen několik obrysů
Pak přišel čas na hledání noclehu. V penzionu v sousedství silnice u štrbské stanice asi nepovažovali jediného zákazníka za důvod jej ubytovat a tak druhá zastávka byla na nedalekém motelu. Ještě dnes rád vzpomínám na služby, které mi tam nabídli. Opravdu spokojenost.
Po snídaní odjíždím za dalšími záběry ani dnes není důvod k radosti. "Tatranské končiare" se stydlivě schovávají v mracích, jen občas některý vykoukne. Bohužel, výsledek je na míle vzdálený mým představám a tak jsem spokojen jen tím, že se v ušmudlaném počasí proti mně batolí 350.011. A protože má namířeno do Košic, vím, že ji potkám ještě jednou. Než se tak stane, přesouvám se k obci Bešeňová. Někde jsem viděl odtud fotku a udělalo to na mě dojem. Tak jsem se kolem oblouků trati trochu zabydlel a vystřídal hned několik možných míst, ze kterých jsem doufal v slušné fotky. Podvečer mě zastihl při přesunu k rodině. Ale ještě jsem si neodpustil zastavení u Kraľovan. Úplně poslední záběr dne vznikl nad zastávkou Ratkovo, už v zoufalých světelných podmínkách. Původně jsem chtěl ten snímek vymazat. Je špatný. Hodně špatný. Ale nakonec mi to nedalo a přežil. I přes zoufalou kvalitu v sobě něco má. Snad vás neurazí.
Další noc opět trávím u rodiny, abych ráno vyjel zpět. Ratkovo, Vrútky, další snímky přibývají na kartu. Jenže se blíží okamžik odjezdu. Jedu dřív, protože na tento výlet mám v plánu ještě jeden bonus. Už jako dítě jsem cestou k rodičům mezi Novým Mestom nad Váhom a křižovatkou tahu do Žiliny s trasou Uherský Brod - Prievidza upřeně hleděl na koleje, kde tehdy ještě řádily sergeje a brejlovce. Oblouk, kterým trať obchází kopec mezi stanicemi Melčice a Trenčianské Bohuslavice, byl už tehdy pro mě zajímavý a tentokrát jsem se rozhodl tam fotit. Rozhodnutí bylo snadné, ne tak cesta nahoru. A když jsem se vyšplhal, vidím nahoře hromadu slámy. Z druhé strany tam vedla cesta. No nic, zkušenost pro příště. Druhým experimentem byl pokus dostat do jednoho obrázku panorama Beckova a vlaku na trati. Žel, slunce se již ukrylo za horizont a tak tato scenérie zůstává v kapitole další plány.

den v znamení pomaranča a sergeja

25. února 2008 v 11:24 | fobbi |  Slovensko
Len niekoľko dní po narodeninovej jazde VLAKY.NET Výhrevňa Vrútky pripravila ďalšiu skvelú akciu. Sobota a nedeľa druhého májového týždňa na Turci pripomenula 80 roky minulého storočia. V tieto dni ožili srdiečka Sergeja T679.1168 a Pomarančov T679.0019, T678.0012. Vydali sa spoločne brázdiť slovenské trate so súpravou nákladných vozňov.
Akcia Pomaranče 2006 sa začína v sobotu ráno o 8:00 registráciou zúčastnených na peróne druhého nástupišťa Vrútockej železničnej stanice. Účastník získava účastnícky preukaz, šiltovku s logom akcie a podrobnú brožúrku, v ktorej je okrem podrobného časového plánu akcie k dispozícii aj zoznam fotoflekov popri trati. Tieto informácie sú doplnené aj historickými údajmi o prevádzke oboch typov rušňov. Po registrácii sa účastníci dopravujú po vlastnej osi - gumokolesami na miesta popri trati.
Súprava historického fotovlaku v stanici Vrútky
Prijímam pozvanie Vrútockej partie na zvezenie sa Sergejom. Celá súprava je ťahaná Sergejom T679.1168, ktorý za sebou ťahá toho času ešte nepojazdného preznačeného Sergeja T679.1313. Ďalej nasleduje súprava nákladných vagónov rôznych typov. Na konci "pelotónu" vypomáha postrkom bratislavský Pomaranč T679.0019.
Trasa vlaku je nasledovná. Začiatok je vo Vrútkach a ďalej cez Diviaky, Hornú Štubňu, Kremnické Bane, Kremnicu, Hronskú Dúbravu do Zvolena nákladnej stanice. Prvá fotozastávka sa koná pri Jazernici. Tu už na nás čaká množstvo áut a fotografov. Zastavujeme a zaraďujeme sa do zástupu. Po zastávke pokračujeme bez prerušenia cesty až do stanice Diviaky. Tu nasleduje druhá statická fotozastávka. Tesne pred prechodom pravidelného expresu Detvan dostávame na návestidle voľno a vyrážame smerom do Hornej Štubne.
Sergeje v Jazernici
Pred zastávkou Turčianske Teplice sa míňame s Detvanom. Zastávku míňame, prechádzame odbočkou Dolná Štubňa. V oblúkoch pred Hornou Štubňou sme si urobili privátnu fotozastávku. Rýchlo sme nafotili niekoľko záberov. Pred stanicou v Hornej Štubni stojíme pred vchodovým návestidlom. Čakáme kým dvojica súkromných rušňov (čmeliak a 740tka) opustí stanicu. Svah je obsypaný fotografmi, ktorí čakajú na rozjazd.
Veľké fotografovanie v Diviakoch
Pole plné ľudí zaujalo aj náhodných okoloidúcich. S prekvapením sa ma jeden okoloidúci pýta čo sa to deje. Hovorí, že veď je to iba Sergej. Mojou odpoveďou ostáva prekvapený. Áno je to Sergej. A práve sa pozerá na jeden z posledných dochovaných kusov na Slovensku. To už sa blíži čas odchodu súpravy do stanice. Keďže v stanici budeme čakať na križovanie s osobným vlakom zo Zvolena, ostávam fotiť odjazd súpravy do stanice. Po súprave sa aj ja poberám do stanice. Pešibusom.
Železný had v oblúkoch na stúpaní do Hornej Štubne
V stanici čakáme asi 20 minút. Volám Piovi, aby udal svoju polohu. On spolu s Doktorom a Igim putujú práve v osobáku zo Zvolena do Turčianskych Teplíc na svadbu MartinaTT a Žehličky. Škoda, že súprava tohto osobného vlaku je radená z vozňov pomsty DDR (Bdmtee). Nalepený na oknách dverí mi mávajú ako väzni zavretí vo väzení.
Čo sa deje, veď to je len Sergej
Po prechode osobného vlaku ideme ďalej. Pred nami je úsek do Kremnických Baní cez fotogenické miesto Turčeka. Hadíme sa hore kopcom a dunenie Sergeja sa ozýva po okolí. Vnímam niekoľko fotoradov po okolitých lúkach. Mechanické oddielové návestidlo a mechanické závory spolu s nákladným vlakom sa udomácňujú v búdkach fotografov z náprotivného kopca. Na moje sklamanie s vlakom Turček prechádzame.
Súkromník ide pre zvyšok svojej súpravy do Diviak
V Kremnických Baniach opäť stojíme. Dávame čas fotografom presunúť sa na nové pozície. V tomto teréne sú fotomiesta a trať relatívne ďaleko do cesty. Po 20 minútach čakania ideme ďalej. Stojíme hneď pod Kremnickými Baňami, kde fotím Sergeja spolu s dedinou. Na lúke asi 100 m od nás už netrpezlivo čakajú lovci záberov, kým dofotíme a pohneme sa ďalej. Dočkali sa. Na jeden dych ideme až do Kremnice.
Najkratší železničný tunel na Slovensku - Turček
Do Kremnice prichádzame na poludnie. Je tu naplánovaná hodinová pauza na obed. V čele vlaku si vymieňajú miesto Sergeje a Pomaranč. Stanica je plná ľudí. Sledujú túto rozšádu. Počas pauzy nás predbieha osobný vlak do Zvolena. Tesne za ním prechádza pred nás ešte manipulačných vlak s dvomi Bardotkami v čele. Na odhlášku za manipulákom odchádzame aj my.
Pomaranč ide na čelo vlaku
Zastavujeme pred tunelom neďaleko zrušeného hradla Nevoľné. Pomaranč v čele pózuje pred tunelom a čaká kým slniečko vykukne spoza mrakov. Našťastie ho netreba dlho presviedčať a do 5 minút vylieza. Rýchlo fotíme a presúvame sa na ďalšiu fotozastávku. Ostávame stáť niekde v poli pár km od Bartošovej Lehôtky. Opäť nás Oskar hnevá a nechce sa ukázať. Napätie stúpa. Vylezie ? Nevylezie ? Veľa času nám už neostáva, pretože v Bartošovej Lehôtke znovu križujeme s osobným vlakom. Nakoniec sa Oskar umúdril a predsa len vyliezol. Ukladám niekoľko megabajtov na kartu v mojom fotoaparáte a poberám sa späť do vlaku.
Bývale hradlo Nevoľné
V "Bartoške" ako sa slangovo prezýva zastrčená železničná stanička v Kremnických horách (Bartošová Lehôtka) odstavujeme na tretiu koľaj. Čakáme na prechod osobného vlaku zo Zvolena. Presúvam sa na zvolenské zhlavie, ktoré je skrášlené červeným tehlovým stavadlovým domčekom a zárezom vo vápencovom masíve. Spoza kopca sa onedlho zjavuje osobný vlak vedený radou 812 a jedným prívesným vozňom. Výpravca vypraví osobný vlak a stanica sa ponára do ticha. Ľudia sledujúci náš pomarančový vlak odišli na nové "šotofleky". Po desiatich minútach posielajú aj náš vlak.
V klesaní do Bartošovej Lehôtky
Zjazd dole kopcom prerušujeme za zrušenou stanicou, dnes automatickým hradlom "Stará Kremnička". Fotíme dvojicu Sergejov vykúkajúcu z tunela. Keďže sa nachádzam vpredu súpravy mám smolu. Cez Hronskú Dúbravu je postavená vlaková cesta na prechod, preto v stanici nezastavujeme. Na zvolenskom zhlaví stanice ideme odbočkou. Po prechode zhlavia Pomaranč zvyšuje stupne a prenikavé burácanie motora a jeho piskľavej turbíny rozbúšilo moje srdiečko. Rýchlosť na tachometri sa však len pomaly šplhá k 60 km/h.
Osobný vlak prichádza do Bartošovej Lehôtky
Tesne pred Zvolenskou osobnou stanicou míňame rýchlik Slatina do Bratislavy, na ktorý chceli ísť moji spolucestujúci z Pomaranča. Bohužiaľ ho nestihli a musia čakať až na R 810 "Dolehronca". V osobnej stanici spomaľujeme, aby sme si mohli naplno vychutnať krátke stúpanie do nákladnej stanice. To už aj Sergej na postrku súpravy je naštartovaný. Cénula so zaradeným vysokým stupňom naplno ukazuje zašlú slávu svojej rady. Celé depo uteká z opravárenských hál k plotu pri trati pozrieť čo sa to deje.
Výstava na zadnej točni zvolenského depa
Príchodom na nákladnú stanicu program dnešného dňa ešte nekončí. Všetky tri rušne sa presunuli na zadnú točňu zvolenského depa. Na paprskoch točne im robí spoločnosť aj zvolenská "Cénula" T678.0012, ktorej čas príde až na druhý deň. Priestor zadnej točne je ohradený od zvyšnej časti depa pre bezpečnosť účastníkov akcie. Akcia v depe prebiehala za plnej prevádzky depa.
Zvolenský klub KHT pripravil pre účastníkov veľké prekvapenie v podobe semináru zameraného na históriu prevádzky Pomarančov radov T678.0 a T679.0 vo Zvolenskom depe. Účastníkov semináru privítal p. Ing. Peter Oravec, po ňom nám predstavil technické parametre a opísal srdce Pomaranča Ing. Peter Kalmán. Film "Pomarančový Expres" nám prišiel pustiť jeho tvorca a aktér p. Ing. Juraj Greguš. Film z roku 1992 prináša zábery z posledného mimoriadneho nasadenia dvoch pomarančov (T679.0005 a T679.0015) na expres Detvan, ktorý ešte v tej dobe dosahoval úctivej dĺžky. Po filme p. Greguš spomína ako to bolo, keď zvuk Cénuly bol dennodenným javom na strednom Slovensku. Posledným hosťom semináru bol Aleš Bílek, otec Čierneho Balogu. Spomínal na svoje "prázdniny" počas štúdia na vysokej škole v Žiline, kedy robil pomocníka rušňovodiča práve na Cénule. Na záver semináru boli premietnuté dochované fotografie Cénul.
Nočné fotenie

110.výročie ozubnicovej železnice

25. února 2008 v 11:22 | fobbi |  Slovensko
Veterán klub železníc Poprad v spolupráci so ŽSR a ZSSK usporiadali dňa 8.10.2006 podujatie pri príležitosti 110. výročiu ozubnicovej železnice Štrba - Štrbské Pleso, ktoré sa uskutočnilo na tratiach Tatranských elektrických železníc a Ozubnicovej železnice.
Na oslavy sa vyberám v piatok večer rýchlikom R 613 "ZEMPLÍN"a to v ležadlovom vozni až do Košíc. Prečo až ?? Keby som vystúpil v stanici Poprad-Tatry, tak na hodinkách by bol čas 04:31 a takto do metropoly východného Slovenska som dorazil "vyspaný" o 05:50. Cestu späť som absolvoval R 602 "ČINGOV" s odchodom o 06:15 a príchodom do Popradu 07:35.
Po výstupe z vlaku ma privítalo studené a upršané počasie, ktoré sa časom umúdrilo a zo zamračenej oblohy vykuklo slniečko, ktoré poobede ovládlo celú oblohu. Hodinovú rezervu si krátim chôdzou do depa, kde ma na hranici privítala "Kométa so Samkom". Po obhliadnutí slávnostného vlaku sa vyberám fotiť vzácne exponáty umiestnené v RD Poprad-Tatry. Po prestavení dvoch "nových" elektrických vlakov, ktoré nám bránili výjazdu z depa sa vyberáme na stanicu, kde sme vítaní davom nadšených cestujúcich.
Odchod slávnostného vlaku je stanovený na 08:30 - hlasným zvukom píšťaly dávame na známosť, že Kométa odchádza znovu do sveta a rušňovodič náš vláčik uvádza do pohybu. Šplháme sa do kopcov, ktorých krajina je zničená veternou smršťou spred dvoch rokov. Vo výhybni Pod lesom dostávame súhlas na prechod a pokračujeme v ďalšej ceste do Starého Smokovca. Pred stanicou sa po pravej strane týči stará meniareň, ktorá si pamätá ešte začiatky elektrickej železnice v Tatrách.
V žst. Starý Smokovec po vykrižovaní sa púšťame do ďalšej časti našej cesty. Cieľová stanica je Štrbské Pleso, ktoré zdolávame po náročnej a zdĺhavej ceste o 10:00. Po príchode otáčame Kométu a súpravu potom prestavujeme na druhú koľaj. Ozubnicovým vlakom (OŽ - 405.952) 8017 (odch. 11:06) sa presúvame do stanice Štrba, kde bude slávnostný program. Po príchode nás na susednej koľaji víta "prototypová" zubačka 405.951, ktorá sa nevie dočkať svojho slávnostného ošatenia. Na čelo ozubnicového vláčika sa pomaly nalepuje plagát "110. rokov Štrba - Štrbské Pleso" a dopĺňa sa čečinou zo smreka.
Okolo poludnia (cca 12:00) sa začína slávnostný program príhovorom prednostu stanice Tatranská Štrba p. Dobrovským, potom sa verejnosti so svojimi slovami predstaví starosta obce Štrba p. Sýkora a na záver to je p. Olexa zo Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.. Nasleduje kultúrna vložka v podaní folklórneho súboru "Štrbáčik" a o 12:30 vyrážame slávnostným vláčikom na Štrbské Pleso, kde sa program zopakuje.
Po slávnostnom programe sa začína s posunom a prípravou na dlho očakávané spojenie zubačky a letného vozňa (spomienka na rok 1896). V stanici Štrbské Pleso sa potom po koľaji ozubnicovej železnice vykonáva posun so spojenou súpravou. Na susednej koľaji je vystavená "Kométa", kde si mali účastníci možnosť zakúpiť pohľadnice a aj si ich opečiatkovať príležitostnými pečiatkami. Odchod vlaku zo Štrbského Plesa je o 15:20 a príchod do žst. Poprad-Tatry je plánovaný na 16:26. Počas spiatočnej cesty sme si urobili pár fotozastávok.
Akcia sa niesla v perfeknej nálade možno aj vďaka počasiu, ktoré nám vybavil Komeťák. Veľa spokojných cestujúcich sa s Kométou lúčilo s krásnymi dojmami, ktoré v nich zanechali časy dávno minulé, a ktoré sa Veterán klub železníc Poprad

v Tatrach

25. února 2008 v 11:20 | fobbi |  Slovensko
Tohtoročná jeseň je suchá a štedrá na dni slnečné. Takéto počasie priam láka vybehnúť do hôr a pokochať sa krásami prírodnými ale aj železničnými.
Aj preto som si naplánoval týždeň jesennej dovolenky, z ktorej som sa rozhodol aspoň jeden deň venovať výletu do našich veľhôr. Samozrejme, že výlet bol spojený s mojim hobby. Vzhľadom na predpoveď počasia som určil termín výletu do Vysokých Tatier na stredu 11. októbra 2006.

11.10.2006, žst. Studený Potok, 840.006-1
Ráno je dobré sa osviežiť a najlepšie v Studenom Potoku. Preto som zamieril priamo tam. Tu sa na jesennom slniečku slnila prvá 840 premiestnená sem zo Zvolena. Zašiel som za strojvodcom a poprosil som ho, či by nezatvoril dvere. Aj týmto mu ešte raz ďakujem za ochotu. Potom som sa pustil do fotenia, sprava, zľava, zboku aj spredu. Okoloidúci miestni sa ani veľmi nečudovali, pretože nová mašinka je aj pre nich zatiaľ atrakciou.

11.10.2006, žst. Studený Potok, 840.006-1
Po rannom osviežení by sa patrilo aj dobrého tatranského vzduchu nadýchať. Tak som vyrazil rovno do Tatranskej Lomnice. No hneď za Veľkou Lomnicou sa ohlásil hlad, žeby slabé raňajky? Tak som vyhlásil banánovú pauzu. Kým som s chuťou južné ovocie konzumoval, namieril som objektív rovno na Lomnický štít. No kým som spúšť stlačil, hupla mi do záberu opäť 840, koťuha jedna.
11.10.2006, trať 185, Os 8405, 840.006-1
Však ja ti ukážem, do záberu mi liezť. Za trest ťa odfotím aj v Tatranskej Lomnici a to rovno pod Grand hotelom. Tak, a máš čo si chcela, a ja tiež. Vďaka výluke na trati z Popradu do Studeného Potoku premávala 840 v tento deň len medzi týmito dvoma stanicami.

11.10.2006, žst. Tatranská Lomnica, Os 8434, 840.006-1
No ale dosť bolo zábavy, myslím si. Čas tlačí a čaká ma ešte hodne práce. Preto som sa presunul po krásne hrboľatej Tatranskej magistrále až pod Štrbské Pleso. Kúpať sa mi práve nechcelo, tak som odbočil rovno do Tatranskej Štrby. Cestu mi skrížila aj trať zubačky, ale po zubačke ani chýru. Vysvetlenie bolo na stanici, aj tu totiž prebiehala výluka a na trati sa pracovalo. Veď na zimnú prevádzku sa treba poriadne pripraviť. Aspoň sa mi naskytli zaujímavé pohľady. Dielenský vozeň pripojený k 405 a obďaleč stál aj odpojený riadiaci vozeň, ktorý teraz vyzeral ako vypitvané kura.


11.10.2006, žst. Štrba, dielenský vozeň a 405


11.10.2006, žst. Štrba, 905.953-6
Nechal som majstrov v pokoji pracovať, veď ešte ma náhodou zapriahnu do roboty, a ja som tu kvôli inému prišiel. Je načase sa presunúť a nájsť nejaké vhodné miesto na fotenie. Železničná stanica Štrba je obľúbeným miestom na fotenie. Okrem nádhernej panorámy, ktorú ponúka, má výhodu v tom, že leží v oblúku, oba vchody do stanice sú orientované na južnú stranu a od juhu svieti aj slnko. To v závislosti na ročnom období a dennej hodine umožňuje fotiť pred vchodom do stanice striedavo z oboch smerov. Ja, poznajúc cestovný poriadok, som najprv zamieril pred vchod od Svitu. Predmetom môjho záujmu boli najmä "zelené" mašinky, pretože tie u nás v Bratislave len zriedka máme možnosť vidieť. No samozrejme, nepohrdol som ani ostatnými. Veď posúďte sami, tu je výber toho, čo som odfotil.


11.10.2006, trať 180, R 603 Čingov, 362.001-0


11.10.2006, trať 180, Pn, 131.039-0 - postrk

11.10.2006, trať 180, Pn, 183.005-8 - postrk



11.10.2006, trať 180, Os7811, 163.058-1
Prišiel čas na presun na stranu vchodu do stanice od Važca a odfotiť nejaké vlaky idúce aj opačným smerom. Blížil sa čas príchodu IC 404 Tatran a ja som tajne dúfal, že na vlaku bude prvý prototyp. Žiaľ, išla predposledná vyrobená gorila.

11.10.2006, trať 180, IC 404 Tatran, 350.019-6
Predpokladal som, že rýchlik Spišan a ícečko Tatran od Košíc pôjdu s minimálnym meškaním a pre zmenu, od Bratislavy budú mať kvôli výstavbe koridoru pravidelné, aspoň pätnásťminútové meškanie. Získaná časová rezerva by mi umožnila pohodlný presun na pôvodné miesto. Lenže oba vlaky od Košíc mali meškanie. To bolo príčinou meškania aj osobného vlaku, ktorý tu ícečko predbieha.

11.10.2006, trať 180, Os 7806, 163.110-0
Meškanie tu chytil aj osobný vlak idúci opačným smerom. Na stanici navyše stál manipulačný vlak a ďalší nákladný vlak. Oba tieto vlaky predbehol rýchlik Dargov, ktorý sa mi podarilo zachytiť priamo v stanici.

11.10.2006, žst. Štrba, R 605 Dargov, 362.003-6
Podľa cestovného poriadku rýchlik na Štrbe predbieha IC 405 Tatran, ale vďaka meškaniu ícečka, rýchlik nečakal a pokračoval hneď vo svojej ceste ďalej. Tak pre zmenu ícečko predbehlo aspoň mňa, pretože som sa nestihol včas dostať na vhodné miesto. Ešte šťastie, že aj na tomto vlaku išlo "kakadu". Po odchode rýchlika a prechode ícečka stanicu opustil aj nákladný vlak a ďalší rušeň, ktorý predtým vykonával postrk na inom nákladnom vlaku od Popradu.

11.10.2006, žst. Štrba, Pn, 183.009-0


11.10.2006, žst. Štrba, Rv, 183.001-7


11.10.2006, žst. Štrba, EC 120 Košičan 162.003-8
Po prechode jediného vlaku eurocity premávajúceho na tejto trati a následného osobného vlaku som sa rozhodol svoj výlet na Štrbe ukončiť. Zásoby jedla a pitia sa totiž minuli, veď v takom krásnom prostredí a na čerstvom vzduchu človeku vytrávi. Spokojný s výletom som nasadol do svojej najobľúbenejšej mašinky a vyrazil na cestu domov. Cestou mi však čertík jeden našepkával, že mi chýba ešte čerešnička na tortičke. Preto, keď som sa cez vernárske sedlo prehupol, namiesto smerom do Telgártu do Dobšinskej Ľadovej Jaskyne som vyrazil. Ostrú skalu sa pozrieť patrí, akože sa jej darí? A čože sa mi marí? Veď po koľaji sa Horehronec valí! Tristo hrmených, veď to je Renátkina staršia sestra, no neodfotíš ju. Krásavicu jednu. A keď sme si so strojvodcom zamávali na pozdrav, pobral som sa domov spokojný už naozaj.

Ked nasneží pod Tatrami

25. února 2008 v 10:47 | fobbi |  Slovensko
Najexponovanejší úsek podtatranskej magistrály, tzv. "Štrbskú rampu" dnes môžeme bez zveličenia nazvať pútnym miestom železničných fotografov a to nie len z územia Česko-slovenska. Prinajmenšom zaujímavé, pre cezpoľných možno aj trochu exotické vozidlá, denne zápasiace so 16 promilovým stúpaním, v pozadí so slnkom zaliatou panorámou Kriváňa, Končistej, Vysokej alebo masívu Gerlachu zdobia fotoalbumy snáď každého fandu.
Tieto, síce pekné, ale takpovediac "povinné", chronicky známe obrázky sa v malých obmenách so železnou pravidelnosťou objavujú aj vo väčšine periodík a internetových stránok so železničnou tématikou.
Nepopierateľne, scenérie na rozhraní Popradskej a Liptovskej kotliny sú príťažlivé v každom ročnom období a takmer každom počasí. Zámerne som použil slovo "takmer", pretože niekoľko dní až týždňov v roku, keď sa k hustému sneženiu pridá nepríjemný vietor, sa tento región od "šotoušov" doslova vyčistí. Aj napriek rozmarom počasia však vlaky pod Tatrami jazdia. Určite aj zásluhou hromžiacich traťovákov s lopatami, ktorých oranžové vesty sa chvíľami objavujú a chvíľami miznú v bielej tme. Kým na zhlaviach pred vetrom relatívne chránenej štrbskej stanice sa z oblohy sype sneh a neúnavne syčí ohrev výmen, na otvorených priestranstvách od predzvesti smerom ku Štrbe zastávke sa neraz rozpútava biele peklo.
Aj keď záveje vyše trolejového vedenia a snehom úplne zarovnaný štrbský zárez zrejme už definitívne patrí iba do histórie a pútavých príbehov pamätníkov, aj súčasné miernejšie zimy ma silno inšpirujú k vytvoreniu zaujímavých fotografií z týchto problémových miest večného zápasu prírody a techniky. Spomínaní traťováci a čističi výmen sú v tom čase takmer jediní ľudia, ktorých možeme na trati a v jej ochranom pásme stretnúť. Zámerne som použil znova slovo "takmer", pretože vtedy tam možno stretnúť aj mňa. Ako domorodec si toto divadlo každoročne nenechám ujsť a tak v počasí, do ktorého by človek ani psa nevyhnal, vyrážam v "plnej polárnej" s blbovzdornou ruskou šototechnikou na lov.
Aj keď tohtoročná zima predstavuje slabší štandard, na prelome januára a februára Snehová kráľovná sa síce iba nakrátko, ale predsa len chopila žezla oboma rukami. 29.januára som si celé dopoludnie poctivo vymrzol medzi Lučivnou a Štrbou zastávkou. Média toho dňa vysielali do éteru poplašné správy o kalamite v popradskom okrese. Väčšina cestných komunikácií vrátane hlavnej tepny 1/18 bola neprejazdná, no vlaky na hlavnom ťahu jazdili so žiadnym, alebo iba minimálnym meškaním. Cez to všetko bola situácia na železnici už tradične mediálne negatívne skreslená a cestujúci boli vyzývaný necestovať.
O udržanie zjazdnosti medzistaničných úsekov sa v dopoludňajších hodinách pričinili nepochybne aj častejšie jazdiace novoveské postrky; vďaka nízko umiestneným šípovitým pluhom v pauzách medzi pravidelnými vlakmi snáď najefektnejšie rozrážali nafúkané jazyky a záveje - 183.002 prechádzajúca zastávku Lučivná.
Asi päť minút pred prechodom IC 501 vyčistila od snehu 1. traťovú koľaj rakaňa 183.004 a ja som mal následne čo robiť do príchodu ícéčka vyčistiť od snehu objektív, golier, čiapku a ubitú tvár.
Všetko dopadlo bez ujmy na zdraví a technike a tak som ďalšou fotografiou mohol pozdraviť veľkého fandu, rušňovodiča známeho nielen z košickej parnej mašinky Katky, Peťa Kysela na 350.017.
Vyfúkaný vetrom som sa presunom do štrbského zárezu pokúšal ukryť pred jeho bičovaním, no neúspešne, pretože aj tam vďaka lievikovému efektu dulo ako v aerodynamickom tuneli. Proti tomuto vetru sa v čele EC 120 s niekoľkominútovým meškaním statočne borila 151.012. Iskry spod jej prvého dvojkolesia a pazvuky prevodovky opäť upozornili na všeobecne známy problém zníženia koeficientu adhézie použitím nekovových brzdových zdrží a teda aj celkovú vhodnosť nasadenia strojov 151 v takýchto traťových a klimatických pomeroch.
Ďalšie pokusy o zachytenie vlakov na videokameru z toho dňa aj napriek dôslednej príprave skončili neúspešne (snáď by som sa mal popozerať po nejakej ruskej videokamere).
Štyri dni neskôr, 2. februára nástupujúca tlaková výš opäť umožnila robiť klasické gýčové "kriváňovky". Zverejnenie záberov tohto druhu ponechávam lepším šotošpecialistom, ja v súlade so závejovou témou ponúkam aspoň snehovú frézu čoby takmer už historický červeno-biely vozík MUV69 so Západnými Tatrami v pozadí.
Len pre informáciu; jazda snehovej frézy sa organizuje v zmysle predpisu Ž1 ako PMD (posun medzi dopravňami) po 1. traťovej koľaji do žst. Svit, resp. do kilometra (Štrby zastávky) a späť (na fotografii). Čistenie nástupišť sa v tomto prípade realizuje zhrnutím snehu traťovými robotníkmi do koľaje a následným vyfrézovaním, v žst. Štrba v poradí 4.,2.,1. a napokon 3. koľaje.
Na porovnanie a doplnenie prikladám aj niekoľko doposiaľ neuverejnených záberov z predchádzajúcej zimy.
17.12.2005 odchádza 362.007 s R 602 z rannej, snehom doslova zasypanej Štrby, ...
... 163.101 s R423 v Štrbe zastávke presne na mieste, kde už túto zimu stojí nový dialničný most, ...
... rovnako aj rakane 183.001 ...
... a 183.020.
V súčasnosti je pre väčšie "potešenie" rušňovodičov najmä "ťažkotonážnikov" pod staveniskom mosta zriadené na oboch koľajách neutrálne pole (pod napätím) s povinnosťou sťahovania zberača. Pre zastavujúce osobné vlaky párneho smeru platí výnimka, rušňovodiči sú vyrozumievaní všeobecným rozkazom.
Štrba je Štrba, ale pre tých, ktorí nie sú nároční na závejovú parádu, aj nižšie položené oblasti im môžu pripraviť inšpiratívne zimné motívy. Zaujímavé bezslnečné momentky alebo portrétky sa pri troche snahy a šťastia dajú vyhotoviť trebárs aj v Ružomberku. Či už je to 30.12 počas dennej smeny nášho klubového kolegu výpravcu a fotografa Krokodilka zachytená, priam umelecky zafúkaná dvojička 131.045+046 idúca sólo, netradične iba na koncovú sekciu, ...
... prebúdzanie peršingu 163.112 zo zimného spánku ...
... alebo dnes už "zaslúžilý" rušňovodič Rudo Valiaška z RD Žilina preberajúci omrznutú 163.050.
Zámerne som tu za účelom priblíženia a lepšieho vykreslenia situácie spomenul niekoľko konkrétnych mien a profesií. Niekto mi to bude mať možno za zlé, ale železnica je predovšetkým o ľuďoch. Ľuďoch, ktorí neraz iba s nezbytným nadšením v práci prekonávajú chvíle nepohody a spolupodieľajú sa na uspokojovaní zákazníkov. Týmto ľuďom, ale aj ďalším, predovšetkým výkonným zamestnancom trojice železničných firiem, patrí v mene nadšencov štreky jedno veľké poďakovanie.

Jednosmerné rušne v Blave

25. února 2008 v 10:44 Slovensko
Pred týždňom sa objavil v Bratislave na sústruhu rušeň radu 163. Ľudia z rušňového depa Bratislava východ si kládli otázku "čo to má znamenať?" Žiaľ sústruh v Žiline je momentálne mimo prevádzky kvôli poruche, preto budú niektoré jednosmerné rušne depované v RD Žilina, prevezené na sústruh do Bratislavy, pretože prevoz na sústruh do ŽOS Zvolen cez Kremnicu, by nebolo to pravé. Vtedy však išlo o rušeň odlišný "iba" označením, no včera sa na svoj výlet do Bratislavy vybral pravý jednosmerný rušeň v zelenom nátere a to konkrétne 162.006 ZSSK.
Prednedávnom bola ukončená EH oprava rušňa 163.118, tento rušeň sa stal ďalším, ktorý obdržal náter novej farebnej schémy ZSSK. Momentálne sa v tomto tzv. "blonskom" nátere nachádzajú v žilinskom depe už tri "Peršingy", a to konkrétne: 163.122, 163.116 a spomínaný 163.118. Štvrtým "Peršingom" v tomto nátere je košický stroj 163.103.

163.118 ešte v predošlom zelenom nátere na osobnom vlaku v Púchove dňa 10.4.2006, Foto: Djexpres
Rušeň 163.118 ex 162.010, bol pôvodne tiež depovaný v RD Košice, no neskôr bol predizlokovaný do RD Žilina, kde zostal doteraz. Rušeň dostal lak 2, "PUR ZA 01.07" a dňa 9.2.2007 bol prevezený na váhu do ŽOS Vrútky. O necelý týždeň neskôr bola na rušni prevedená revízia. Rušeň bol po dokončení odskúšaný v úseku Žilina - Považská Bystrica a následné odovzdaný do prevádzky. Rušeň stihol na svojich prvých výkonoch aj vyhorieť, no už je po oprave a opäť jazdí.

163.118 po dokončení opravy sa predvádza krásnym lakom dňa 10.2.2007, Foto: Djexpres

Jeden z prvých výkonov 163.118 na osobnom vlaku v žst. Čadca, Foto: Peter140
Mimoriadnosťou opravy tohto rušňa bol minulo-týždňový prevoz do RD Bratislava východ, kde musel absolvovať sústruženie obručí. Kvôli žilinskému sústruhu, ktorý má momentálne poruchu bolo dohodnuté prevážať žilinské stroje na sústruh do Bratislavy, starého depa.
Ďalší v poradí druhý prevoz, sa uskutočnil včera, 27.2.2007, kedy bol na sústruh prevezený tentokrát typický jednosmerný rušeň so zeleno-žltým náterom. Ide konkrétne o žilinský "Peršing" 162.006 ZSSK, ktorý bol zaradený do Pn vlaku na trase Žilina zr.st. - Bratislava východ na čele s rušňom 363.140 ZSCS. Maximálna rýchlosť tohto vlaku bola 100 km/h.

Pn vlak na na čele s 363.140 + 162.006 v žst. Trenčianska Teplá na piatej koľaji s odchodom o 21.15 hod. smer Bratislava.
Na druhom snímku vidieť trať TREŽ, pričom sa naskytá netypický pohľad tejto stanice na rušeň, ktorý sa v nej nachádza. Foto: Djexpres

"Prepravný papier" Foto: Montoya
Dnes napoludnie sa "Peršing" 162.006 objavil na sústruhu v starom depe Bratislava - východ, kde boli nanovo presústružené obruče. Rušeň by sa mal vo večerných hodinách objaviť na nákladom vlaku smerujúcom do Žiliny a tak prevezený do svojho "bydliska".

Pohľad na koleso (obruč) rušňa pred opracovaním Foto: Montoya

Neobvyklý pohľad na nastavané rušne RD Bratislava východ, medzi ktorými sa nachádza aj "jednosmerka" Foto: Montoya

162.006 po príchode na sústruh v starom depe RENDEZ. Foto: Montoya

Sústruženie obručí prvého dvojkolesia - pohľad zhora. Foto: Montoya

Sústruženie obručí prvého dvojkolesia - pohľad zdola. Foto: Montoya

Kontajner plný špôn z nášho jednosmerného "Peršinga". Foto: Montoya
Onedlho budeme môcť vidieť rušeň opäť v plnom nasadení na vlakoch v okolí Žiliny.

Velkonočný výlet na Telgárt

25. února 2008 v 10:40
Je sobota pred Veľkou nocou, pred nami dva sviatočné dni a nado mnou Evka všemožne sa snažiaca spraviť niečo s mojim príšerne zablokovaným chrbtom. Ničila ma predstava, že nadchádzajúce dva dni by som mal stráviť vylihovaním, na to jednoducho uponáhľaný človek ako ja nie je zvyknutý. Keď tu zrazu, zrodil sa v mojej hlave nápad...
V krátkosti som teda Evke popísal o čo ide a už sme sa balili na veľkonočný nedeľný výlet vlakom na Telgárt. Necelý rok po nezabudnuteľnom, no hektickom zážitku, keď sme spolu s Igim naháňali na mojom "plechovkovitom gumokole" Albíka a Antona na ich spoločnej ceste do Košíc, som si chcel čaro týchto končín užiť v pokojnejšom tempe. Cieľom bolo tento krát "cvaknutie" Horehronca na Telgártskom viadukte, menšie mapovanie pohybu strojov rady 812 a samozrejme aj príjemná cesta a prechádzka tamojšou prebúdzajúcou sa jarnou prírodou.
Zobudili sme sa do slnečného a vcelku teplého rána a hneď sme cupkali na košickú hlavnú stanicu, kde sme nastúpili na Os 7804 s pravidelným odchodom 8:23. V jeho čele bol sprejermi "skrášlený" peršing 163.052. Usadili sme sa až v služobáku radenom na samom konci súpravy. V Margecanoch nás čakal prestup na Os 7746 Margecany - Červená skala. Ten bol pristavený už krátko po našom príchode a bol tvorený motorovými vozňami 812.046 a 042. Druhý menovaný s nami šiel iba po Nálepkovo, kde bol následne odpojený a pripravený plniť si dnešné povinnosti. V Margecanoch ešte ostal čas na zvečnenie si miestnej žehličky, prichádzajúceho R 421 Excelsior a šlo sa ďalej. Zloženie cestujúcich vo vlaku sa menilo. Turistov a výletníkov striedali ľudia cestujúci na veľkonočnú nedeľnú omšu, či cykloturisti. Za Dobšinskou ľadovou jaskyňou sa však náš motoráčik skoro úplne vyprázdnil. Okrem nás dvoch vo vlaku zostali iba dva páry s malými detičkami. Jedno z nich nám svojim úsmevom spríjemňovalo zvyšok cesty.
Krátko pred pol dvanástou sme vystúpili na zastávke Telgárt penzión a vybehli na kopec hľadať vhodné miesta na fotenie. Ostávala nám na to necelá polhodinka. Ostré slnko svietilo priamo na bok Telgártskeho viaduktu a mne bolo jasné, že prichádzajúci okuliarnik, ktorý povezie Horehronca ofotím jedine tak, že jeho čelo bude tmavé. Tak tomu aj nakoniec bolo, no ťažkú hlavu som si z toho nerobil a sústredil som sa na fotku na viadukte. Evka fotila o niečo vyššie.
Po skontrolovaní záberov a vzájomnom pochválení sa sme si ešte urobili spoločné fotografie pri Telgártskom aj Chramošskom viadukte a cestou späť na zastávku som stihol Evke s úsmevom opísať to minuloročné "šotoušske" šialenstvo a boj o "fotofleky", ktorý sa na telgártskom kopci odohrával pri prejazde Albíka a Antona. Tento krát bolo na kopci miesta dosť. Boli sme tam len traja - Evka, Samo(spúšt) a ja.
Po kratšom čakaní sme nastúpili do prázdneho Os 7781 Brezno - Nálepkovo tvoreného breznianskym motorovým vozňom 812.048. Vystúpili sme v Stratenej, kde bola naplánovaná obedňajšia prestávka, a potom peší presun do Dediniek. Ten sme ale po konzumácii veľkonočných dobrôt na jednej zo slnkom prehriatych lavičiek miestnej zastávky SAD, krátkom rozhovore s viac ako podivnou miestnou občiankou a zistení, že práve došlí autobus nás vyvezie na Dobšinský kopec, zrušili. Cestou autobusom sme sa ešte stále bavili na afektovanom spôsobe, akým tá svojrázne vyzerajúca pani komunikovala s nami aj s ostatnými ľuďmi čakajúcimi na zastávke. Na dobšinskom kopci sme si potom vychutnali výhľad do doliny a keďže do príchodu Os 7783, ktorý nás mal zviezť do Margecian zostávali ešte necelé tri hodiny, zišli sme po žltej turistickej trase k zastávke Dedinky a dali si prechádzku okolo vodnej nádrže spojenú s občerstvením. V rámci neho mi ušla možnosť odfotiť Os 7776. No ale čo už, občas smäd víťazí...
Spomínaný Os 7783 tvorený opäť motorovým vozňom 812.046 nás vyzdvihol včas. Pokojnú spiatočnú cestu do Margecian oživilo iba križovanie s Horehroncom v Hnilci, ktoré môjmu objektívu takmer ušlo a následné pripojenie motoráku 812.043 v Nálepkove. Počas posúvania som si ešte stihol zvečniť miestnu MUV-ku a pokračovali sme ďalej.
V žst. Margecany už vládla podvečerná nálada a na nás čakalo už len odfotenie R 420 Excelsior a presun do Košíc. Pre jednu mašinku rady 812 však služba ešte nekončila. Na prvú koľaj bol pristavený posledný dnešný spoj v smere Margecany - Červená skala Os 7756 v zložení 812.042 + 011.884 s plánovaným odchodom o 19:00, teda len pár minút potom, ako sme opustili zšt. Margecany v Os 7815. Znovu v služobáku, tento krát radenom priamo za už spomínaným, sprejermi "skrášleným" peršingom 163.052.
Tohtoročnú veľkonočnú nedeľu sme si teda fakt užili. Trochu turistiky nezaškodilo, pribudlo aj pár fotiek do mojej zbierky a aj ten môj nešťastný chrbát nakoniec až tak nezlostil. Tak som si spomenul na jeden z výrokov tej zvláštnej pani zo Stratenej: "...a hlavne športovať, to je tiež veľmi dôležitý aspekt!". Asi na tom bude nejaký ten kus pravdy

IC 405 Taran sa stretol na želežničnom priecestí s autom

25. února 2008 v 10:38 | fobbi |  Slovensko
Dnes presne napoludnie došlo ku kolízii vlaku InterCity 405 Tatran z Viedne do Košíc s cestným motorovým vozidlom na chránenom železničnom priecestí v zast. Kostolná-Zariečie, ktorá sa nachádza v medzistaničnom úseku Melčice - Zlatovce. Vlak bol v tom čase vedený bratislavskou "Gorilou" 350.016, prezývanou tiež "Deniska". Trať bola ihneď uzavretá a neprejazdná pre akúkoľvek dopravu, vrátane železničného priecestia.
Je desať hodín ráno a na čelo vlaku InterCity 405, ktorý práve dorazil z Viedne do Bratislavy hlavnej stanice, nastupuje "Gorila" s označením 350.016. Vlak odchádza včas. IC 405 prechádza zastávkou Bratislava Vinohrady, fotografia zachytená 15.4.2007, Foto: Montoya Vlak si kvôli výstavbe koridoru pripočítal minimálne meškanie a cez žst. Melčice prechádza s 15 minútovým meškaním. Vlak sa blíži k chránenému železničnému priecestiu ktoré sa nachádza v kilometri 117.3, kde je vybudovaná aj zastávka Kostolná-Zariečie. Cez železničné priecestie práve prechádza poľnohospodárske vozidlo "traktor" no zrazu začnú padať závory. Závora bližšia k 2. traťovej koľaji spadla tesne pred kabínu traktora. Vlak brzdí, no nehode sa už nedá v tej chvíli zabrániť. Gorila narazila do vlečného vozidla pripriahnutého k traktoru, spriahlo sa utrhlo a vozidlo odhodilo o niekoľko metrov ďalej. Veľké šťastie je, že na zastávke v tej chvíli nestál žiadny cestujúci aj napriek tomu, že o chvíľu mal príchod osobný vlak do Bratislavy. Trať bola následne úplne uzavretá a vlaky si pripočítavali meškania. Rýchlik 604 Dargov spolu s osobným vlakom 3076 zostali stáť na niekoľko desiatok minút v žst. Trenčín. Vlak IC 405 "Tatran" bol stiahnutý rušňom 363.094 ŽS Cargo do stanice Melčice, odkiaľ niektorí cestujúci pokračovali autobusom. Je hrôzostrašné si predstaviť, že na zastávke čakáte na vlak, ktorý má prísť o pár minút, ale už sa ho nemusíte dočkať. Po krátkom čase prichádzajú trolejári s MVTV 02-27 /Trenčianska Teplá/ a zabezpečujú, aby bolo umožnené odpratanie havarovaného vozidla bez ohrozenia zásahom elektrického prúdu. Hlavným hrdinom sa stal "zelený traktor", ktorého vodič zavinil kolíziu. Na traktore nevznikli žiadne škody, okrem vlečného vozidla. Tá sa odhaduje na cca 500 tisíc SK. Vodič prehliadol výstražný signál železničného priecestia a vošiel na železničné priecestie. Podľa jeho slov, kvôli slnku vraj na výstražné znamenie dobre nevidel, no tu sa pozabúda na predpis o cestnej premávke, ktorý hovorí o tom, že pokiaľ na výstražnom zariadení nebliká biele svetlo, musí sa vodič vozidla rozhliadnuť, či sa neblíži k priecestiu vlak a keď je presvedčený o tom, že môže bezpečnej prejsť, môže vojsť na priecestie s tým, že jeho maximálna rýchlosť môže byť 30km/h. Priecestie sa nachádza na dlhej, prehľadnej rovine, takže nie je pochýb o tom, že by vlak nevidel. Od vlaku 405 odstupuje, jazdy neschopná "Gorila", ktorú prestavuje manipulačný vlak na 8. koľaj stanice, kde zostáva odstavená. Na vlak nastupuje rušeň 362.003, ktorý prišiel ako Rv a vlak odchádza s meškaním 192 minút. R 607 bol zmeškaný o 65 minút a R 604 bol kvôli nehode spolu aj s Os 3076 zmeškaný o 110-115 minút. Na fotografii 362.008, na čele R 604 už za stanicou Melčice. Odhadnutá škoda na rušni 350.016-2 je približne 700 tisíc SK. Rušeň sa bude musieť zrejme podrobiť oprave v ŽOS Vrútky, kam by mal byť v nasledujúcich dňoch prevezený. Zatiaľ viditeľné závady na rušni 350.016 sú: zdeformovaná karoséria, konkrétne druhé stanovište rušňovodiča, madlá, stupačky, poškodené snímače LVZ, vykrivené pluhy ako aj taniere nárazníkov, rozbité obe čelné sklá, pozičné svetlo, poškodený pult stanovišťa - elektronika a nie je vylúčené poškodenie podvozku. Zapadá slnko a 350.016 nám dnes bude namiesto domovského depa Bratislava hl., nocovať v nenápadnej stanici Melčice na ôsmej koľaji. Pohľad n prvé stanovište.

Olympiada v Blave

25. února 2008 v 10:34 | fobbi |  Slovensko
Kto sa po neúspešnej kandidatúre Poprad Tatry ZOH potešil, že ide o rozhodnutie MOV usporiadať olympijské hry v Bratislave, tak ešte nevie, že ide o reklamnú lokomotívu Českých drah, ktorá opäť raz navštívila hlavné mesto Slovenska.
Lokomotíva radu 363, konkrétne 363.078 ČD, nenavštívila Slovensko po prvýkrát. Vďaka dislokácii v DKV Plzeň, ktorá obsadzuje rýchlik Praha - Bratislava a späť, nesúci označenie R277/R276 "Slovan", sa tu už objavila niekoľkokrát. Prvýkrát sa tak stalo 15.12.2006, teda len niekoľko dní po tom, čo premiérový deň nového GVD prišla na Slovane reklamná Poštovní spořitelna. Nasledujúce fotografie zachytávajú "olympiádu" počas svojej návštevy v Bratislave v marci 2007.
"Olympijské eso", ako železniční fanúšikovia túto lokomotívu prezývajú, bola slávnostne pokrstená na pražskom hlavnom nádraží 20. septembra 2005. Jej súčasný reklamný náter bol výsledkom viac ako mesačnej práce v depe v Olomouci. Vychádza z českých národných farieb, pričom jeden koniec lokomotívy je biely, a druhý modrý. Prechod medzi farbami je plynulý a dotvárajú ho zalomená modročervená trikolóra, logo Českého olympijského teamu a logá sponzorov. Neprehliadnuteľné sú aj šedé siluety športovcov, ktoré sa menia v závislosti od toho, ktorú olympiádu lokomotíva v tej dobe propaguje, či zimnú alebo letnú. Nejde tak teda len o poďakovanie Českým olympionikom a sponzorom, ale aj o propagáciu samotných olympijských hier. Zatiaľ čo na začiatku to boli ZOH v Turíne 2006, teraz ide o LOH, ktoré sa budú konať v roku 2008 v Pekingu. Jej prvým oficiálnym výkonom bolo nasadenie na legendárnom Orient Exprese v úseku Praha - Cheb.
Opakovanie obehu R277/R276 "Slovan" vždy od piatku do nedele a slnečné počasie tento víkend k tomu, naskytli jedinečnú možnosť odfotiť si "olympiádu" aj pri jej ďalšej návšteve na Slovensku.
Zatiaľ čo v Čechách množstvo a popularita reklamných lokomotív rastie, na Slovensku aj tá jediná ktorá je, čoskoro o svoju reklamu príde. Platnosť reklamy Coca Cola na 362.015, ktorá sa preslávila najmä počas akcie Coca Cola Music Train, už vypršala, a tak je otázne, či ešte v budúcnosti uvidíme nejakú slovenskú lokomotívu v reklamnom šate. Nasledujúca fotografia ju zobrazuje pri návrate z jej prvej návštevy v Čechách, počas záskoku za neschopné lokomotívy radu 350 na vlakoch kategórie EC.

Zo zákulisia opravy rušňa .742.182

25. února 2008 v 10:25 | fobbi |  Slovensko
V rušňovom depe Trenčianska Teplá, ktoré je známe bohatým počtom strojov radu 742 "Traktor", sa už niekoľko mesiacov vykonávajú hlavné opravy rušňov tohto radu. Rušne sem prichádzajú z rôznych kútov Slovenska v "rozbitom" stave a vracajú sa, ako nové. Touto reportážou vám spravíme malý pohľad, do zákulisia útrob tohto depa, počas opravy rušňa 742.182, dislokovaného v RD Nové Zámky.
V minulosti sa pri MH opravách robil výväz a po jeho oprave následne zaviazanie motora v ZŤS Koľajové vozidlá, Dubnica nad Váhom, nekôr sa manipulácia s motorom začala robiť priamo v depe pomocou koľajového žeriavu. V súčasnosti ide spalovací motor na opravu do ŽOS Zvolen. Ale dosť bolo slov. V ďalšej reportáži si povieme o týchto opravách podrobnejšie.

742.182 niekoľko dní po začatí opravy, v rotunde depa Trenčianska Teplá. - 31.3.2007

Rušeň sa pomaly, ale isto mení, ako chameleón do iných farieb. - 15.4.2007

Pohľad na podvozky s trakčnými motormi. - 15.4.2007

Už pripravené dvierka strojovne vo svojej novej farbe. - 15.4.2007

742.182 v polo-poskladanom stave, mení svoju polohu na paprskoch točne depa.- 20.4.2007

Rušeň už po prvom nástreku malého "čumáku", tlačí na druhý kanál rotundy prototypový baterák 199.401. - 20.4.2007

182-ka v ohrade "fachčí" na suchom odpore. - 13.5.2007

742.182 vypaluje na slniečku svoj nový lak. - 21.5.2007

Rušeň pri posune v areáli depa Tr.Teplá. - 24.5.2007

Porovnanie lakov? Krásna 742.182 sa smeje kolegyni 742.037, na jej zastaralom laku. Vedľa, ich špehuje "posunovátko" 710.005. - 26.5.2007

Detail označenia zgenerálkovaného rušňa.

Detail informačných hodnôt rušňa. Ukončenie opravy, váženie, váha...

Záber na prvý podvozok stroja.

Stanovište 742.182, v dokončenom stave, pohľad na väčší pult.

A náš krásavec po dokončení, pózuje na popoludňajšom slniečku.

Mlynky 2007

25. února 2008 v 10:22 | fobbi |  Slovensko
Aj keď dovolenky sa ešte len začínajú, niektorí už máme čarovný týždeň plný zážitkov za sebou. V zložení na webe menej známych vlakyneťákov - d`ant, matias, miko007 a tom001 sme sa rozhodli stráviť posledný júnový týždeň s fotoaparátmi pri koľajách, konkrétne na železničnej stanici Mlynky. To sme ešte netušili čo všetko za ten týždeň postíhame a uvidíme....
Cesta do Popradu vlakom nám ubehla rýchlo. No potom to už bolo horšie, pretože autobus sa pomaly plazil po vysokých kopcoch Nízkych Tatier a Slovenského Raja a tak rýchlosť na tachometri nepresahovala 50km.h-1. Ale nakoniec sme sa dočkali, a na zastávke Dedinky Dobšinský kopec sme konečne opustili autobus presadli do d`Antovho približovadla. A po chvíľke sme vystúpili pred budovou žst. Mlynky, a vnútri rýchlo rozbaľovali našu ťažkú batožinu. Keďže bolo už poobedie, rozhodli sme sa pre krátku prechádzku popri trati smerom na Margecany. Vyhliadli vhodné fotofleky na Os7783 a R810, aby sme urobili prvé fotografie na dovolenke, no a večer sme zakončili opekačkou.
Keďže počasie nám prialo, na druhý deň bol na programe kombinovaný presun po vlastných i vlakom na smer Červená Skala, a samozrejme doplnený neustálym fotografovaním a skúmaním štreky a jej okolia. Hlavne išlo o zaujímavé tunely a mosty, ktoré sa na tomto úseku trate vyskytujú. Presuny boli samozrejme synchronizované Mikom podľa CP, aby sme odfotili čo najviac osobných vlakov a Horehronca, ktorého sme naháňali celý týždeň, pretože fotografovať "Krabice" 812, nás veľmi nebavilo. Aby nešlo všetko tak ako má, podarilo sa mi v žst. Telgárt pichnúť si svoj čerstvo nabrúsený nôž do dlane, našťastie to však nebolo vážne a počiatočnú závrať som prekonal a pokračovali sme v ceste na Červenú Skalu. V priestoroch miestnej píly sa nám podarilo objaviť vo vysokej tráve pozostatky úzkokoľajky a dvoch jednoduchých vozňov, ktoré sa využívali na prepravu dreva k blízkemu žeriavu na prekládku na normálny rozchod. Mikovi sa podarilo zle odhadnúť čas nášho návratu a tak sme si dve hodinky posedeli na stanici k ďalšiemu vlaku.
Ráno nás prebudil zvuk veľkého diesela, to prišiel do Mlyniek manipulačný vlak 82150, keďže chalani išli do obchodu, vybehol som von so svojim foťákom a už cvakala závierka, pretože majster vôbec Favorita nešetril, a mraky dymu sa hrnuli nad stanicou z komína. No bol už čas najesť sa a sadnúť na motor do Margecian, kde sme si po dohode so strojmajstrom obzreli miestne depo plné 812-tok. Po výdatnom obede a odpočinku sme išli znova chytať Horehronca do objektívov na pekné oblúky Dobšinskej priehrady. Rozostavení pozdĺž trate sme si chvíľu počkali, pretože rýchlik mal meškanie, a tak sa Tom snažili aspoň chytať trocha bronzu na skalách.
V tretí deň našej rekreácie sme skoro ráno naskákali do autíčka, pretože sme mali na pláne toho veľa pochodiť, a vlakom by sme to pri súčasnej frekvencii ZSSK určite nestíhali. Prvou zastávkou bola Pohronská Polhora a ozubnicová trať do Tisovca. Na mostoch za Zbojskou sme si vyhotovili zopár fotiek pomaly sa šplhajúcich 812tok, a keď sme už boli v Tisovci, nemohli sme vynechať prehliadku zrušeného depa a vydať sa po stopách nedokončených Gemerských spojok. Už v Tisovci možno vidieť pozostatky bývalej trate zo Zbojskej a bývalej stanice, takisto i telesa trate do Revúce. Potom nás d`Ant potrápil pri hľadaní portálov tunela pod Dielikom, a ukázal nám kde mali byť vybudované priecestia a v lese i jeden z podjazdov. V Muráni sme pofotili konečne niečo iné ako 812tku, teda jej staršiu sestru 810tku, ktorú sme si ešte počkali na priecestiach. Potom naša cesta viedla do Lubeníka, kde stál pripravený manipulačný vlak. d`Ant narýchlo skontroloval reléovku a pokračovali sme rýchlo do Magnezitoviec, pretože slnko pomaly zapadalo a my sme ešte chceli vidieť krásu Korpášskeho viaduktu a tunela. Napokon sa podarilo, ako možno vidieť aj na mojej panoráme...
V stredu sme mali na pláne kúpanie, ale keďže fúkal nepríjemný studený vietor nebolo z toho nič, a tak sme sa aspoň pokochali manipulákom. Po oddychu, hoci sme boli ubytovaní priamo na stanici, sme skoro zmeškali vlak, išli sme totiž do žst. Dobšinská ľadová jaskyňa znova chytať Horehronca, to sme však ešte netušili, že Petra 754 054, pri ceste naspäť už nebude schopná samostatnej jazdy. Čakali sme rozmiestnený na Mlynkoch na Dolehronca, keď tu výhybkár zakričal, že má hodinu meškanie, tak sme mali nečakané voľno. Po hodinke to však stálo za to, z oblúka sa vyrútil Margecanský Favorit na čele, pretože Petra nemala schopný brzdový rozvádzač, zato rozjazd stál za to, keď spolu zabrali oba motory a po vlaku zostal iba dym. Hoci sa majster snažil krátiť, nad Vernárom v tuneli sa prejavil Mirel a účinná rýchlobrzda, a tak vlak nabral ďalšie meškanie. V Červenej Skale prebehla pohotová výmena rušňov, a Favorit sa pobral domov na poslednom osobáku ako vlakový rušeň. Na závese si ťahal asi najhorší prívesný vozeň radu 011 (na opravu do Popradu), ktorý ani nechcel odbrzdiť pri skúške brzdy, a 812-tku.
Vo štvrtok ráno, po krátkom spánku a rýchlych raňajkách, sme naskočili na vlak do Brezna, pretože sme mali na pláne návštevu depa. Pri ceste z Červenej Skaly sme obsadili okná v prívesnom vozni a fotografovali mechanické návestidlá. Ako inak v depe sa vyskytovali samé 812-tky ale aj trojkové Okuliarniky a ex-vrútocká Barča 751 023. Pôvodne chcel ísť Miko fotiť na Halny, ale nakoniec padlo rozhodnutie ísť na Čierny Balog. Ja som si v prvopočiatku neuvedomil, že ešte nezačala hlavná sezóna, a tak nebolo isté či príde na Chvatimech vlak, ale nakoniec sme sa dočkali. Prišla súprava na čele s TU45.001, a majster Maťo ma hneď zapriahol do práce, pretože bolo treba urobiť posun. Keďže bola objednaná zvláštna jazda museli sme počkať na cestujúcich, a na čele s Kolbenou sme sa vydali na Balog. Po tom čo si chalani obzreli stanicu, zakotvili sme v reštaurácii na halušky, a občerstvení sme sa pobrali do Brezna, a na Mlynky.
Ani sme sa nenazdali a už bol piatok a bolo treba sa pobaliť, poupratovať a zaveliť odchod. Ešte sme si vyhotovili za obdivných pohľadov detí s vysvedčeniami spoločné foto. Nasadli sme do auta a prášili sme si to smer Plešivec, tam nám d`Ant ešte urobil prehliadku stanice a depa, ale to už sme museli utekať na rýchlik, pretože sme mali pred sebou 400 kilometrovú cestu domov cez Banskú Bystricu a Žilinu. Vlaky išli pekne na čas a tak nám cesta ubehla rýchlo až na klasický prestoj pred Novým Mestom nad Váhom (ktorý nemohol Miko prežiť a chcel ísť do stanice pešo) ale nakoniec sme dorazili domov unavení ale za to plní zážitkov a s plným diskom fotografií a videí.

Posledná jazda

25. února 2008 v 10:18 | fobbi |  Slovensko
Pozemná lanovka zo Starého Smokovca na Hrebienok má za sebou poslednú jazdu. Uplynulú nedeľu sa s "babičkou" prišli vo veľkom štýle rozlúčiť davy ľudí. Ovenčená farebnými girlandami sa presne o druhej popoludní vydala na svoju poslednú cestu.
Jej spanilú jazdu z Hrebienka do Starého Smokovca sledovalo množstvo očí, blýskali fotoaparáty, v hlasoch bolo cítiť nostalgiu. Pre mnohých sa za tie roky stala doslova legendou. Zmiešané pocity lomcovali aj s jej šéfom Miloslavom Klinkom, ktorý si tu "odkrútil" takmer 33 rokov. "To máte ako so starým autom. Je vám ľúto za ním, pretože ste s ním prežili časť života, poznáte jeho "muchy", ale radi by ste sa povozili aj v niečom lepšom," poznamenal náčelník lanovky, ktorá si na trati odslúžila úctyhodných 37 rokov. "Okrem pravidelných ročných opráv, odstávok a počas likvidovania následkov víchrice, bola neustále v prevádzke," bilancuje Klinko. Za ten čas najazdila neuveriteľných trištvrte milióna kilometrov a odviezla takmer 35 milióna ľudí! "Je to taký malý pracant," hrdo dodáva jej šéf.
Talianska krásavica: Prví cestujúci sa zo Starého Smokovca na Hrebienok vyviezli v roku 1908. Staručké otvorené vozne s drevenými lavicami neskôr vymenili za novšie. V roku 1967, pred Majstrovstvami sveta v klasických lyžiarskych disciplínach, dostala lanovka novú trať i stanicu s čakárňou pre 250 cestujúcich. A presne 12. februára 1970 vyšli na trať legendárne vozne talianskej firmy Ceretti & Tanfani z Milána... Po rokoch ich nahradia modernejšie kabíny. "Bude mi ľúto, ale teším sa. Ako sa vraví: Zomrel kráľ, nech žije kráľ!" netají sa Klinko. Nová lanovka by sa mala na trati objaviť tesne pred Štedrým dňom. "Bude extrémne moderná s tichším a ekologickejším motorom a bude mať tie najbezpečnejšie systémy," prezradila Danka Velecká z Tatranských lanových dráh (TLD), ktoré sa starajú o jej prevádzku. Väčší komfort a lepší výhľad cestujúcim zaručia presklené vozne. Rekonštrukciou prejde aj budova lanovky.
Nejasný osud: Odchádzajúca tatranská legenda, ktorej slávu približuje aj výstava fotografií v starosmokoveckom Grande, sa lanovkárom postarala o nejednu vrásku. "Počas posledného polroka sme lanovky ponúkali rôznym železničným a dopravným múzeám, ale neprejavili záujem. Vraj 37 rokov je málo na to, aby boli historickým exponátom," uviedla Velecká. Tých, ktorí by aj záujem mali, odradili náklady na jej prepravu. A tak hrozí že lanovka pôjde do šrotu!
Jej vozne si po poslednej jazde z Hrebienka do Starého Smokovca vyzdvihol špeciálny žeriav. Dostať ich z koľajníc nebolo vôbec jednoduché. Jeden vagón aj s podvozkami totiž váži až okolo 20 ton!
A keďže sa začali ozývať zberatelia, ktorí by si ich chceli ponechať, oba na najbližšie týždne "zakotvia" vedľa stanice, z ktorej sa deň čo deň vydávali na svoju cestu. Tam sa spečatí aj ich osud.

Leto na jednotku

25. února 2008 v 10:17 | fobbi |  Slovensko
V tejto reportáži sa budeme obrazovo venovať udalosti, ktorá nás fanúšikov goríl tento rok zaujala najviac. Tou sa bezpochybne stal toľko očakávaný návrat prototypovej gorily 350.001 do prevádzky po hlavnej oprave.
Prečo je rušeň s číslom 350.001-4 taký výnimočný? Odpoveď je jednoduchá. Prototyp známej "Gorily" môžeme prirovnať k vodcovi všetkých dvojsystémových elektrických rušňov na Slovensku. Určite každému železničnému fanúšikovi sa pri slovách "jednotka gorila" vybaví pohľad na červený rušeň s bielym pruhom, na čele expresného vlaku pod končiarmi našich veľhôr. Pred poslednou opravou panovali medzi fanúšikmi veľké obavy, či tento rušeň bude možné vidieť v týchto farbách aj po oprave, keďže Železničná spoločnosť Slovensko, začala "montovať" na svoje rušne, novú farebnú schému. To bolo dôvodom zaujímavého pohľadu, ktorý sa naskytal rušňovodičom počas ich jazdy na stanovišti tohto rušňa. Pohľad na šialencov s foťákmi pri trati, na strechách áut alebo na stromoch, ktorý si chceli za každú cenu zvečniť tento výnimočný rušeň. Jej poslednými výkonmi pred EH boli neúspešný návrat na EC174 z Budapešti a niekoľkonásobný obrat vnútroštátnych rýchlikov R601/610. Na spodnej fotografii je zachytená "Jednotka" pri poslednom výkone, 130 kilometrov pred svojim cieľom, teda Bratislavou. Následne bola pristavená na hlavnú opravu. Zatiaľ čo ostatné gorily vytrvalo odolávali (a niekedy aj neodolávali) zafúľanej zime, jednotka potichúčky a nenápadne absolvovala svoju regeneračnú kúru v zadnej hale rušňového depa Bratislava východné. Keď na ňu odchádzala, tak sme sa všetci v duchu lúčili s jej typickým červeno-bielo-červeným výstavným náterom, ktorým sa v nedávnej minulosti spolu s 350.002 líšila od ostatných goríl. Hrozba nového korporátneho náteru ZSSK visela nad ňou ako taký Damoklov meč. S postupným dokončovaním opravných prác nám však svitala nádej, že sa jej dočkáme takej, akú sme ju poznali. A tak sa aj stalo. 25. júna 2007 sa krásavica hrdo vybrala na svoju prvú skúšobnú jazdu. Sériu skúšobných jázd absolvovala jednotka na výbornú. Obavy z detských chorôb typických pre rušne vracajúce sa z EH sa razom rozplynuli a tak mohla 350.001 nastúpiť tam kam patrí, do čela vlakov. Pre dodatočné modifikácie EDB a s nimi spojené chýbajúce TBS sa musela uspokojiť s vozbou vnútroštátnych rýchlikov a vlakov kategórie InterCity. Napriek tomu sa od svojich kolegýň nenechala zahanbiť, práve naopak, patrila medzi najspoľahlivejšie zo všetkých goríl, ba priam hviezdila. A tak sa náš každý deň začínal v mobile obligátnou otázkou "Nevieš kde je dnes jednička?". Na to, aby mohla jednotka nastúpiť i na medzištátne vlaky musela bezpodmienečne absolvovať chýbajúce technicko-bezpečnostné skúšky na rýchlosť 160 km/h. Stalo sa tak uprostred leta, keď sa 26. júla 2007 v dvojzáprahu s 350.012 vybrala na skúšobnú jazdu v úseku Sládkovičovo - Senec. Keďže bola jednotka zabehaná a teda vo vynikajúcej kondičke, prekonať túto poslednú prekážku bolo pre ňu hračkou. A tak je ju od 15. augusta 2007 možné pravidelne zhliadnuť v obehu turnusovej skupiny č. 301, keď sa u nás objavuje následne v kombinácii EC 175, 170, 171, 278 s IC 501/404. Počas lovu "Jednotky" bolo spotrebovaných veľa litrov benzínu, skonzumovaný veľký počet fastfoodovej potravy, vypitých veľa flašiek bublinkových nápojov čierneho zafarbenia, premárnených veľa kilojoulov našej energie, zbrúsenie hrúbky podrážok našich topánok, spotrebovaných veľa miliAmpérov našich batérií vo fotoapárátoch... To, či to stálo za to, môžte posúdiť sami! Upozorňujeme, že všetky náklady na spravenie týchto fotografií boli dotované z vlastného vrecka.